Bola za domom v záhrade. Na modrej oblohe svietilo slnko. Bola krásne odetá do nádherných bordovo červených šiat pripomínajúcich ružu. Cupkala len tak bosými nohami po tráve a zaplavovala ju neskutočná nádhera. Žiarila a v tom momente tak,  akoby sa svet zastavil. Stromy v záhrade boli zakvitnuté a predpovedali májovú náladu plnú lásky. Sedel som na lavičke o pozoroval som ten celý horizont udalostí. Krása zaplnila moje oči a niečo vo mne mi hovorilo, že toto sú tie momenty, pre ktoré sa oplatí žiť. Vtáky lietali vysoko, oblaky sa trhali a menili. Vytvárali menšie a následne sa zlučovali do väčších a tak naopak. Úžas mi vytváral tie známe kútiky úsmevu, čo prezrádzajú ľudskú spokojnosť a radosť. Polia v pozadí tvorili krásne farby pripomínajúce pocit očakávanej úrody. Deti sa naháňali po lúkach a patril im svet! Všetky tieto momenty som pozoroval akoby boli prvý krát. Rieka plynula tak isto ako včera, predvčerom, pred rokom. Minulosť mi pripadala zrazu tak jasná a vysvetlená. Všetky tie sklamania, radosti a starosti mi zrazu pripomínali pocit dozretého vína v čaši pohára, ktoré som jemne vychutnával pri opätovnom čítaní tohto článku. Usmieval som sa, že potom všetkom žijem. Že môžem nájsť v svojom telefónnom zozname možno aj práve tvoje meno, môžem Ti zavolať, stretnúť ťa, vnímať ťa, tvoj hlas, tvoj úsmev a napokon celú tvoju bytosť a tvoje bytie v šťastí toho, že ho môžeme z istej časti prežívať spolu ako tie deti na lúke. Teším sa, že sme dosiahli svojho cieľa. Teším sa spolu so všetkými, že sme naplnili to, čo sa zdalo byť kritické a poodhalili sme tým momentom všetku tú nami samými zahalenú krásu tajomstiev ako tie trhajúce sa oblaky na modrej oblohe tieniace slnko. Plynieme opäť ako rieka včera, predvčerom a rokmi spať. Cítim opäť pochopenie a dôležitosť toho, prečo sme tu. Cítim, ako kvitnú naši potomkovia, naša budúcnosť, pre ktorú sme pochopili tento moment a túto prítomnosť. Slzy mi zaplavili oči pri pohľade na ružu, ktorá sa vypínala medzi kvetmi v záhrade pripomínajúc mi slobodne cupkajúcu ženu v záhrade plnej rozkvitnutých stromov a hrial ma pri srdci pocit toho, že sme jej obetovali toľko pozornosti a obety, aby sme ju zachránili. Dnes viem, že všetci tí, ktorí nás viedli žijúci, či mŕtvi sú pri nás a spolu s nami strážia to, čomu sme tak dlho nechápali a nerozumeli. Som rád, že som na moment precitol v prítomnosti pocity minulé v zmysle pohľadu budúceho..