Lampa v kúte izby hreje svojím svetlom, ktoré pripomína teplo domova. V hrnčeku si vytvára svoje vlastné teplo horúca voda, ktorou bol pre chvíľou zaliaty bylinkový čaj z čerstvo nasušených byliniek.

V kresle vedľa stolíka na ktorom svieti lampa vedľa ktorej sa k stropu dvíha opar z hrnčeka s horúcim čajom sedí pokojná staršia postava. V izbe vládne pokoj. Miestnosť dopĺňa jemný praskot dreva z krbu naproti kreslu a stolíku. Vonku povieva jesenný vetrík. Do toho istého domu, do tej istej izby vchádza druhá postava. Tá si sadá do druhého kresla, ktoré je na druhej strane stolíka s lampou a pohárom čaju. Je to starý muž, ktorý hovorí niečo staršej žene, ktorá sedí povedľa.

Mlčím a pozorujem ich, tak ako vždy každého.

Muž sa postaví a ide prihodiť pár polienok do krbu, aby im nezahasol. Oheň v krbe je pokojný, ako aj starší muž. Žena rozpráva o vnúčatách, deťoch a ich radostiach, ktoré s nimi prežila nedávno na nejakej rodinnej oslave. Muž ju pozorne počúva a jeho tvár žiari. Obaja sú veľmi harmonický a pokojní.

Prichádza však čas, ktorému sa nedá vzoprieť.

Čaj pomaly chladne a oheň v izbe dohorieva a ticho tlie. Vonku zapadá slnko a čas noci sa pomaly ale isto blíži k svojmu začiatku. Starší muž sa postavil a podišiel k rádiu, aby pustil ich obľúbenú frekvenciu, na ktorej spolu vyrastali, rástli, dozrievali a spolu trávia posledné chvíle svojich prežitých životov. Potom si muž opäť sadá vedľa svojej milovanej manželky, ktorých vzájomne delí len lampa a pohár takmer vychladeného čaju.

Nastal ten správny čas.

Jeden z nich zatvoril oči a jeho duša sa pomaly, postupne pobrala do sveta mŕtvych. Druhý z nich začal pociťovať jemnú neistotu a nepokoj. Postava vstala a rýchlo podišla k tej druhej. Zistila, že ju nevníma, okamžite podišla k telefónu s možnosťou privolania rýchlej pomoci v podobe iných bytostí. Zrazu pokoj, kľud a harmónia sa zmenili v chaos.
Oheň nahradila voda. Slzy stekali jedna za druhou a celok, ktorý bol celkom sa zrazu opäť rozdelil.

Postava plakala a ja, som z kúta v tichosti pozorovala všetky tie dejstvá.

Duša zosnulej bytosti putovala už do iných foriem bytia. Cítila teplo domova, ktoré jej matne pripomínalo život tu medzi nami. O niekoľko minút dorazila pohotovosť, lekár, sestry a snažili sa zachrániť chladné telo sediace v kresle vedľa rozsvietenej Tiffanyho lampy a dopitého poháru na ktorého dne ležali bylinky, ktoré len pred nedávnom nazbieral starší muž pre jeho milovanú ženu.

Smrť v tichosti odišla na iné miesto, možno aj práve k tebe.

Neboj, je to len moment.