„Tento článok venujem všetkým Vám kolegovia ktorí ste boli, ste a budete.. a zároveň aj Vám čitatelia našich stránok.“

Nech nás spája pokoj, mier a nekonečné poznanie.

Amon

Bolo to dávno na prahu poznania a nevedomosti, keď v indických horách v jednom kláštore sedel starý mních. Držal v rukách kúsok santalového dreva, ktorý našiel na zemi pri potulkách záhradou v kláštore.

Sedel a pozeral na sochu Budhu a meditoval. V tom tichu a pokoji spoločne v nekonečnosti sedel a premýšľal nad tebou ako čitateľom týchto riadkov budúcich napísaných prítomnosťou a tým, kým tieto slová prenáša práve tu a teraz.

Vonku fúkal jemný vetrík ktorý narážal do konárov stromov na ktorých boli kvety plodov. Niektoré sa poddávali sile vetra a opadávali zo stromov a iné si držali svoje miesto na konárikoch. Sem-tam priletel nejaký ten vtáčik a posedel si na konáre stromu aby zachytil, počkal, na impulz od samičky, ktorú následne letom nasledoval a mizli niekde v diaľavách záhrad

Starý mních preciťoval aj tieto momenty.

V údoliach tiekla horská riečka, ktorá zavlažovala doliny a prinášala vlahu do dedín, kde sa pestovalo obilie či zelenina. Život medzi obyvateľmi dolín plynul v pokoji a kľude. Draví vták lietal a krúžil a hľadal si korisť, aby prežil.

Ako sa tak vynárali všetky tieto obrazy, tak do miestnosti vstúpil niekto, prirodzene narušil mníchovu meditáciu. Starý mních pokojne pootvoril oči a pozrel sa na mnícha. Ten sa uklonil a povedal mu, že má návštevu. Predstavený kláštora sa postavil a nasledoval mnícha do záhrady, kde ho čakala ohlásená návšteva.

Santalové drievko zostalo na zemi pred oltárom a nasávalo atmosféru pokoja, ktorý sprevádzala daná miestnosť. Ako tak ležalo tak energia absorbovaná v ňom sa stala všetkým, čo je, bolo a bude.

Táto energia akoby vystúpila z drievka a usporiadala sa do tvaru energetickej gule. Tá, nazvem to „uvedomujúc“ si svoj prazáklad transformujúc sa v prapôvod vzniku a zániku vyformovala sa do podoby postavy kopírujúcej sochu Budhu. Voľným okom nepostrehnuteľná energia v podobe postavy sa vybrala uličkami kláštora za poznaním so zvedavosťou dieťaťa.

Postava, môžem si ju dovoliť tvojou obrazotvornosťou nazvať bytosťou si začala hľadať nový príbytok. Jej zvedavosť a fascinácia ju priviedla z kláštora, kde spozorovala z nášho pohľadu vnímania svetský život až do dolín, kde začala dôkladne pozorovať život obyvateľov dediniek pod vysokými horami.

Deň striedala noc, keď vesmír čierny striedal biely a bytosť sa transformovala pomocou paralelných svetov a prenášala tak informácie a poznatky poskytujúce obraz príprav na jej inkarnáciu do tela jedinca žijúceho v danej oblasti.

Mnohé poznatky a informácie jej boli z časti dostačujúce nato, aby našla vhodné telo ako jej nový príbytok pre prežitie a zároveň možné spracovanie skúsenosti minulých, či energetického prepojenia svetov paralel terajších v rámci obnovy týchto, ako aj iných svetov budúcich.

Táto energia obsahovala zvláštnu substanciu a formu. Je neustále meniaca sa a pritom v podobe fyzickej pomaly rastúca a transformujúca sa do podoby jej pôvodnej. Napísané slovom laika, to čo je reálne možné u nej zmeniť za niekoľko stotín sekundy trvá na fyzickej úrovni napríklad 10 – 20 rokov a to tiež len v určitých prípadoch, kedy je fyzická schránka, ktorá je na daný účel, resp. cieľ vybraná aj pripravená prijať daný subjekt v zmysle emotívnej a celkovej fyzickej pripravenosti tela ako takého.

A tak blúdiac tým všetkým utrpením, či radosťami danej doby zaujal danú bytosť jeden indický mladík rozhodujúci sa študovať právo v Anglicku. V tom období bol mladík nerozhodný a plný neistôt, ale čo bolo pre bytosť fascinujúce bolo to, že mal z istého pohľadu neskutočné emotívne emočné telo, ktoré bolo súčasťou jeho fyzickej schránky. Bytosť vedela o pozornosti tejto fyzickej schránky už dlhšiu časovú dobu a možno práve aj to spôsobilo jej prinavrátenie sa do tzv. fyzickej paralely bytia.

Mladík Móhandás tak začal pociťovať v sebe určité nové, jemu ťažko opísateľné ale silené pocity, práve v neľahkých chvíľach jeho života. Bytosť si v tichosti začala bdieť v jeho tele a impulz, ktorý ju akoby magneticky priťahoval našla v jeho hlboko ukrytom jadre fyzickej schránky.

Nastal časť zjednocovania. Móhandás Kramčand si začal prirodzene uvedomovať, že v ňom drieme sila, ktorá sa dokáže postaviť na odpor voči všetkému, čo ho začalo v svete fyzickom obmedzovať pri ceste ku mieru, slobode a pokoja duše. Časom a skúsenosťami začal čím ďalej pociťovať, že dosiahne veľké veci, i keď bol skromný a pritom poznal vysoké méty ľudských mét a postavení. Bytosť v ňom postupne naberala na svojej sile a intenzite žiarenia. Stávala sa čím ďalej skúsenejšou a vo svojej podstate silnejšou v zmysle pôvodu odkiaľ pochádzala. Všetky pády a vzostupy pridávali na stále väčšej intenzite a tzv. šírke záberu jej pôsobenia. Bytosť a fyzického telo nášho hrdinu našlo vzájomné zjednotenie a harmóniu.

Iný, starší mních sedel vysoko v horách v kláštore pred sochou Budhu a meditoval tak, ako to robili všetci jeho predošlí predstavení. V meditácií videl celú tu krásu života so všetkým čo prináša a pociťoval, že na Zemi vládne opäť zjednotenie a zahliadol aj dravca, ktorý letel vysoko nad krajinou a v držal pazúroch mŕtveho hada. Mních sa v pokoji duše a v kútiku tváre jemne usmieval a pociťoval nekonečnú harmóniu všetkých tých momentov.

Mahátma Gándhí zomrel roku 1948 a zanechal v miliónoch pozemšťanov spomienku vyvolávajúcu mráz a nekonečne teplo lásky a poznania na ceste k pochopeniu mieru a harmónie.

Santalové drievko dodnes leží niekde v ďalekej Indií a tajuplná energia opäť blúdi svetom a hľadá si svoje miesto a pokračovanie na nekonečnej ceste ku poznaniu.

Tagy: Gándhí