Viesť čisto teoretickú diskusiu na margo otázky, či má alebo nemá logické myslenie v oblasti mágie svoje opodstatnenie je vcelku dosť zložité. Všetko je to totiž otázka pohľadu.

Napriek tomu, by som sa však mohol pokúsiť o môj osobný názor v zmysle tejto otázky. Vo vesmíre určite pôsobí zákon akcie a reakcie alebo príčiny a následku. Nič nezostane nepovšimnuté, nič nevzniká a nezaniká len tak. Vzhľadom na tento fakt by sme mohli začať kvázi polemizovať nad tým, že kde sa v týchto pojmoch nachádza postavenie mágie ako takej? Je mágia súčasťou týchto procesov, ktoré sú každodennou súčasťou života? Ako potom vlastné takáto mágia vyzerá v zmysle nejakého postupu, či praktického pochopenia?

Začnime napríklad jednoduchým príkladom z praxe. Úmrtie. Aký je pohľad bežného človeka na daný jav? Niekto plače, prežíva to, je mu to ľúto a zaplavujú ho emócie vo forme transformovaných spomienok na daného človeka. Čo tak teraz príklad úmrtia vo vojne? Hľadí vojak, keď niekoho zabije azda nato, či mu je to ľúto alebo na fyzické zázemie daného jedinca, „nepriateľa“? Nie, funguje na základe rozkazov a tam niekde to končí. Časom sa však môžu aj u vojakov vyskytnúť určité psychické problémy v zmysle takýchto zážitkov z minulosti.

Prečo som spomenul tieto dva pohľady? Pretože pohľad mága na daný jav, je len zmena uhlu pohľadu na danú situáciu v zmysle vedomostí o živote a smrti ako takej. Inak povedané, mág pozerá na veci z nadhľadu a pozná zákonitosti, ktoré bez vplyvu emócií opisujú, že každá príčina má svoj následok a všetko čo má svoj začiatok má i svoj koniec. Ani v prípade blízkeho človeka, ani v prípade zákernej smrti nekončí daný jav, skôr naopak, mení svoju podstatu a pokračuje v inej forme a v iných naším okom neviditeľných sférach.

Tým, že mágovia majú možnosť využívať ich danosti a schopnosti majú možnosť putovať a skúmať tajomstvá, ktoré sú ukryté vo vesmíre alebo v rôznych formách života, ktoré fungujú v rôznych paralelných svetoch a sú nútený prejsť výcvikom ovládania fyzického tela, ktoré musia mať pod maximálnou kontrolou po všetkých stránkach. Avšak nie je mág ako mág. Sú mágovia, ktorý určite disponujú obrovskou silou a možnosťami no napriek tomu neboli ochotní sa obetovať v poznaní a tým prekročiť určité hranice aby sa dostali možno za možnosť všetkých poznatkov, ktoré nadobudli na ceste pri ktorej získali určitú mimoriadnu silu. Niekde vraj v bájkach existovali však bytosti, ktoré pochádzali z veľmi ďalekých kútov vesmírov a mali možnosť pôsobiť tu na Zemi a zároveň učiť a zasväcovať tunajších mágov. Tieto bytosti mali však ešte predsa len odlišnejšie schopnosti a vedomosti, či poznatky ako spomínaní mágovia. Dokázali fungovať a žiť maximálne zjednotení s ich prapôvodom vo fyzickom tele, ktoré dokázali teleportovať, materializovať, dematerializovať či dokonca premeniť na inú formu pozemsky známu. V istej epoche ľudstva sa však rozhodli, že budú riadiť fyzickú paralelu z iného sveta, a tak tých, ktorý ešte využívali fyzickú schránku bolo pomenej a postupom času sa stal z nich ohrozený druh. Zostali tu teda mágovia, silní, schopní mnohé meniť a transformovať a ich vôľa bola len v niektorých prípadoch menená vyššou formou bytostí z iných paralel. Zvláštne, pravda? Meniť vôľu iného je možné. O tom však napíšem niekedy v budúcnosti. Teraz by som rád prešiel k problematike logiky a jej postavenia v mágií.

Ako vnímame logiku? Čo je to vlastne logika? Je to nejaký systém, podľa ktorého pozorujeme, poznávame myslenie a jeho postupy, či neobjavené miesta a zároveň sa rozhodujeme o ďalšom získavaní informácií a ich následnom prehodnocovaní? Povedzme, že niečo z toho si môžeme vybrať. Nedávno som počul, že logika v mágií nie je. Trošku som sa nad tým pozastavil, pretože ma tá odpoveď pravdupovediac zaujala a vytvorila vo mne určité otázky. Logiku vraj v mágií nahrádza myšlienka, ktorá je prakticky badateľná v džungli. A to právo silnejšieho. Ja si však kladiem následne otázku od čoho sa vyvodzuje právo silnejšieho? Od toho, že niekto vyhrá, či získa určité vedomosti a znalosti a následne ich dokáže použiť na útok voči inému jedincovi? Ak tu platí tento nepísaný zákon, tak si treba uvedomiť aj fakt, že je veľmi diskutabilné, doslova až otázne, že čo je to potom silný jedinec, keď vždy môže prísť niekto, kto môže byť silnejší a tým pádom sa dostávame k prvopočiatku a to, že všetko, čo má svoj začiatok, má i svoj koniec, čím vyvraciame tvrdenie, že mágia logiku nemá. Ak si zoberieme myšlienku, že vesmír je ohraničený a v podstate za jeho hranicami sa nachádza iný, kvázi biely vesmír, tak je zrejmé, že existuje ešte niečo iné ako je známe, čím vzniká nová forma otázky v zmysle logiky, že logika je viac-menej neobmedzená a jej hranice sa menia od toho, ako je jedinec schopný prijať zákonitosti pôsobiace v týchto vesmíroch, prípadne v ďalších iných vesmíroch, odkiaľ je možnosť očakávať zásahy aj tu na našej planéte. Logika v zmysle krokov mága má opodstatnenie. Nieto následku, ktorý by nemal príčinu a všetko má svoj zmysel a pevný rád, i keď nevylučujem podmienku, že všetko funguje chaoticky, neusporiadane a to čo sa zdá na prvý pohľad niekomu nejasné, komplikované a fungujúce chaoticky môže brať niekto, čisto, koncentrovane a s úplným prehľadom a kontrolou nad danou situáciou či javom, ktorý bol z toho vyvodený. Niekde som sa stretol aj s myšlienkou, že logika sa delí aj na zloženú a nezloženú, pričom tá nezložená súvisí s metafyzikou a týka sa bytia a prvej príčiny vesmíru a vzniku ako takého. Ak by sme začali opomínať v zmysle mágie logiku a potvrdzovať myšlienku jej nepodstatnosti, tak by sme mohli tým mnohé podceniť a zároveň stratiť možnosť poznania nových zákonitostí plynúcich z možnosti poznania, ktoré nám poskytujú mnohé iné svety plynúce s fyzickým životom, či mimo neho.

Mágia učí poznať nepoznané a to, čo je zahalené tajomstvom v zmysle poznania seba samého v zrkadle míňajúc sa s tieňom v zmysle neustáleho rozvíjania sa a formovania na ceste k dokonalosti neexistujúcej v zmysle fyzického bytia založeného na báze protipólových energií transformujúcich jedinca v podobu možného zjednotenia sa s abstraktnom tvoriacim prapôvod vzniku života a smrti ako formy prvku v systéme potrebného z hľadiska jeho pôsobenia v univerze na zveľadenie nekonečnosti bytia a poznatkoch o ňom.

Ten, kto postaví sa silou voči sile logiky, tak pochopí, že výhra, môže byť prehra, že zisk môže byť strata a že vrchol, môže byť pád. Ten kto pochopí a naučí sa chápať klad a zápor, myšlienku akcie a reakcie, či príčiny a následku, dokáže pri forme bytia v mágií aplikovať mnohé zručnosti z menovaného a tým zabezpečiť neutralitu a stabilitu i keď nie vždy možno z pohľadu fyzického aj viditeľnú a vnímanú.

Ak budete mať k danej téme nejaké otázky alebo komentáre, tak na fóre v sekcií “Čo si myslíte o…” bude uvedeným tohto článku uverejnená aj diskusia na túto tému.

Amon

Tagy: Mágia