Voda, ktorá mu šplechla do tváre napokon nebola až tak vodou. Ako otvoril oči, zbadal pred sebou tieň zahalený v habite. Nezľakol sa, nemal pocit sa niečo v tej chvíli báť. Okrem tieňa si začal všímať, že sa nachádza v jaskyni. Bola vysoká a nachádzalo sa v nej množstvo pozoruhodných kryštálov. Nevedel vôbec, kde sa nachádza, takú jaskyňu ešte predtým nevidel.

Tieň prehovoril:

T: „Čakal som ťa. Kde si tak dlho blúdil?“

Z: „Zachytil som sa v úskaliach ľudskej mysle a medzi nimi.“

T: „Takže si sa hľadal.“

Z: „Áno, hľadal som sa. Vieš o tom, že ľudia ťa vidia, ako sa túlaš lesmi a chcú ťa zničiť.“

T: „Sám vieš odpoveď na túto otázku. Nie som človek, nemožno ma zničiť ľudskou rukou.“

Z: „Viem o tom, ale vieš aj o tom, že mi chránime tajomstvá a potrebujeme práve tvoju pomoc, pretože tým, že vytváraš zmätok a chaos v mysliach ľudí, tak napokon poukazuješ na nás a my sme v ústraní. Chceš zničiť to, čo budovali naši aj tvoji predkovia pred nami?“

T: „Ako si na toto všetko prišiel, Ziman?“

Z: „Všimol som si, že si prijal úlohu toho, kto rozbije všetky obmedzenia a tak nastolí a zachová slobodu. Ako to však bude ďalej?“

T: „To, ako to bude ďalej už nie je moja starosť. Ja som si svoju úlohu splnil a idem si ďalej svojou cestou. Nech sa nájde z pomedzi rádu niekto, kto bude riešiť všetky Vaše problémy s vládnutím na Zemi a podobne. Môj čas už v tomto smere vypršal.“

Z: „Dobre, viem, že nebudem môcť chcieť, aby si riešil niečo za nás, no napriek tomu by si ma mohol uviesť do problematiky pre ktorú si tu voľakedy bol a mal svoje patričné postavenie.“

T: „Môcť to urobiť môžem, ale ako vieš, že práve o tomto všetkom mám hovoriť práve s tebou?“

Z: „Som tu, myslíš, že keby to tak nebolo, tak by som tu nebol? Sám vieš, že na to, aby ťa vôbec niekto zahliadol z tváre do tváre, tak by musel byť na hranici smrti?“

T: „Chcel si povedať snáď za hranicou smrti. V tom prípade dobre a môžeme teda prejsť ku prvej skúške.“

Z: „Dobre.“

Tieň podišiel ku stolu, ktorý pôsobil ako obetný, ceremoniálny stôl. Postavil sa zaň a gestom rozprestretia rúk naznačil Zimanovi, aby si ľahol naň. Ziman, ešte miestami neistý učinil to, čo bolo naznačené. Tieň vytvoril okolo Zimana energetické pole. Ziman pociťoval veľmi zmiešané pocity, akoby začínal pociťovať sám v sebe skutočnú identitu. Telo Zimana ležalo a nebolo možné ho ovládať formou duše, ktorá v ňom doposiaľ len spala. Tieň nahliadol Zimanovi do tváre a prehovoril:

„Tvoje telo je mŕtve. Tvoja duša však žije a bdie v ňom naďalej. Toto je to, čo si tak postrádal. V tomto momente vieš ako to je, no napriek tomu ťa prevediem ešte ďalej do svetov, ktoré nás stvorili.

Ziman, ak ho tak ešte kvôli zachovaniu jeho identity môžem nazvať, resp. jeho telo sa zrazu začalo strácať a obraz ktorý ešte skrze oči tela ešte vnímal sa začal pomaly a postupne vytrácať až napokon zmizol.

Obaja sa nachádzali v tmavom priestore. Opis ich duší je viac menej bezpredmetný, pretože opisovať vo fyzickej podobe niečo tak nádherné by sa po prvé ani nedalo a ak by sa to aj dalo, bolo by to na veľmi veľmi dlho..

Vesmír sa zmenil. Skutočnosť bola iná. Jeden neustále vznikal v tom druhom a naopak. Tento nekonečný kolobeh sa zlieval do obrovskej svetlej svietivej hviezdy, ktorá napokon zanikala medzi ostatnými nápadne podobnými hviezdami. V tejto hviezde, kde Ziman s tieňom zlúčil sa bol prvopočiatok i koniec všetkého vzniku a zániku Vesmíru a všetkého v ňom i mimo neho. Všetky epochy ľudstva aj dejiny, súvislosti galaktické i medzigalaktické boli zrazu tak jasné, tak jednoduché a pochopiteľné.

Zrazu sa však tento celý obraz začal meniť a Ziman začal pociťovať, že sa preberá. Ako sa prebral zo spánku, ocitol sa na lúke poblíž dediny pod hradom. Unavene vstal a ešte niekoľko minút premýšľal o tom všetkom čo prežil. Rozhodol sa, že pôjde do miestnej krčmy. Ako dorazil do krčmy, hostinský stál pri dverách a čakal na neho.

„Tak ako Ziman, kedy si sa toľko túlal?“

„Bol som v jaskyni..“

„V jaskyni??? Psssst!!!! O tom tu ani nehovor.“

„Dobre vrchný, tak poďme teda dnu a pripime si čašou čistého vína!“

A tak Ziman spolu s hostinským vstúpili dnu do krčmy a viedli dlhé rozhovory o živote, ktorý bol v dedinke pod hradom a popíjali číre víno z viníc, ktoré osade zanechal Joshua.

Tagy: Ziman