„Tak a tvoja duša si sa je vedomá.“ Odzneli ich slová, ktoré „povedali“, resp. skôr vyslali na určitej mentálnej báze ako informáciu elementu, ktorý vytvorili.

„Vznikol si ako prvopočiatok konca. Nikdy nikde nezačneš ani neskončíš. Vždy si bol, si a budeš bez ohľadu na planétu, bez ohľadu na akékoľvek podmienky v čiernom vesmíre. Tu je tvoj nekonečný domov. Dobre si ho pamätaj, pretože sa sem už možno nikdy nevrátiš, ale v oživení tejto spomienky, vždy prejdeš určitým zasvätením, aby si sa navrátil a bol opäť tým, kým si, pokiaľ sa stratíš v spleti ciest a foriem, ktorými prejdeš nato, aby si transformoval energie, ktoré boli v tebe akumulované a zároveň, aby si obetoval ich stratou to, na čo si bol predurčený a vytvorený. Tvoja sila nepozná v tejto forme bytia hranice, inde ich však mnohokrát pocítiš, i keď ten pojem Ti nedáva teraz absolútne zmysel. Fyzické bytie, ktoré taktiež raz postretneš je ohraničené svojim začiatkom ako aj koncom. Avšak obom fázam predchádzajú iné svety, ktoré cestou tam spoznáš a budeš do nich zasvätení nato, aby si ich pochopil, pretože možno i ty raz budeš ich tvorcom.“

Bytosti, ktoré boli zrakom nerozoznateľné od svetla dotvárali posledné „úpravy“ pri tvorbe tej prapodivnej bytosti, ktorá mala byť vyslaná do tajomných a kvázi nekonečných hĺbok vesmíru.
V obrovskej sále preplnenej neopísateľnou silou stáli a časť z nich pripravovala parametre tela pre vytvorenú dušu s nádychom nezávislej identity celku transformovanej do bytosti.

„Tu hľa, pozri a vnímaj telo, ktoré tebe vytvorené bude. Bude to niečo, čo ťa naučí lepšie poznať to, čím si, kto si a ako si vznikol a kým si. Pôvod Ti bude vždy zahalený tak hlboko, ako sa poddáš telu. Poznanie, ovládanie a poddanie sú odlišné veci. Tvoja neuvedomelosť týchto pojmov ťa mnohokrát postaví pred boj samého so sebou alebo sa postretneš s bojmi a stretmi týchto síl so svojimi jedincami, či druhmi. Ty však máš v zálohe prvotný vnem a do neho sme vštepili neskutočnú silu, ktorá sa Ti prinavráti vrátiť aj samému bez ohľadu na okolnosti v ktorom sa bude pohybovať počas všetkých tých desať tisícročí tvoje telo. Ty, ako bytosť budeš s nami spojení a to na rôznych úrovniach bytia.“

Nadišla chvíľa a telo s bytosťou splynulo v jedno. Prvý nádych pripomínal večnosť. Bytosť otvorila svoje dovtedy „slepé oči“ a vyšla na svetlo sveta.

Dnes sa o takýchto bytostiach moc nehovorí, existujú však v podobách hrdinov, bohov, bohémov dávnej minulosti, ktorú ľudstvo popisuje formou histórie a iných faktov, dogiem, či vykreslení alebo svetov fantázií.

Niekde vo vzduchu cítim v tom jarnom vetre aj spomienku, aj vedomosť týchto riadkov a v tichosti si hovorím, že snáď čoskoro pochopím tu spomienku ako uvedomelú vedomosť a dúfam, že sa to podarí nie len mne.

S tichým venovaním pre Vás.