18
Mar

Adepti

   Odoslal Amon a zaradil do Mágia, Príbehy

Tam dole, hlboko v podzemí sa stretli dvaja adepti na určité posty.
Jedného nazvem Aron, druhého Linhart.

A: Zdravím ťa Linhart.

L: Zdravím ťa Aron.

A: Linhart, aj ty cítiš tu silu?

L: Áno Aron, to je sila, s tým budeme vedieť robiť divy.

A: A keby len to, počul som, že budeme mať neobmedzené možnosti o ktorých sa ľuďom ani nesníva!

L: Áno, áno, tak je veru, ako hovoríš. Moc, neskutočne moc sa teším, všetko bude inak! Konečne!

A: Budeme ovládať svet, riadiť ľudí, držať v rukách Božskú moc, chápeš Linhart!!!

L: Istože Aron! Na tento moment som čakal už príliš dlho!

A: Neboj, o pár minút príde veľkňaz a dá nám to.

L: Aha, Aron, veľkňaz sa blíži!

Do miestnosti vstúpil v náznaku tieňa veľkňaz.

A, L: buďte pozdravený veľavážený veľkňaz!

Veľkňaz potichu prikývol a povolal oboch bližšie k sebe. Obaja stáli pred ním so sklonenými hlavami. Zrazu, každý z nich pocítil jemný šepot.. obaja znervózneli. Veľkňaz stál naďalej v kľude pred nimi. Aron začal v svojej mysli pociťovať, že sa mu začína premietať ako na plátne v kine nedávna minulosť. Videl seba ako stojí s Linhartom a rozprávajú sa o sile, riadení sveta, ovládaní ľudí a tak.. ešte raz prebehol celý ich spoločný dialóg, ktorý sa odohral pred príchodom veľkňaza s tým, že celú túto scénu pozoroval práve teraz spolu s nimi aj veľkňaz.
Aron pocítil slzy, ľútosť. Linhart pokľakol a prosil o odpustenie. Aron sa hlasno rozplakal. Obaja to zdanlivo nezvládali. Veľkňaz podišiel k obom a chytil každého z nich za rameno a prehovoril:

„Nie ty Aron píšeš v dejinách o tom, čo všetko si ovládol, vlastnil, či mal. To, ako to všetko prijmeš a ako s tým naložíš, to popíše to, akým si bol tam, kde budeš patriť, ak tam počas tohto fyzického života prídeš. Ak zlyháš, náprava ťa neminie, ak uspeješ, pôjdeš ďalej na ceste k sebapoznaniu. V tvojom prípade Linhart je vidieť určitú odlišnosť, no stále si neovládol v sebe padlých anjelov. Obaja sa ešte stretneme v budúcnosti, keď už tu nebudem a potom mi to vysvetlíš. Momentálne Vás priatelia opustím, pretože ma čakajú iné povinnosti. Bolo mi cťou Vás po dlhej dobe vidieť.“

Veľkňaz z miestnosti odišiel.

Obaja adepti zostali ešte niekoľko hodín v podzemí a prehrabávali knižnice svojich vnútorných svetov.

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Marec 18th, 2009 o 22:01 a je zaradený pod Mágia, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Úryvok niečoho, čo čítal len jeden mne najbližší človek.

"""I keď z nadhľadu, čo znamená jeden život? Strašne veľa a predsa takmer nič. Je to okamih vo vesmíre, okamih času, ktorý uplynul a pritom plynie ďalej.
Zrazu som videl, že sa na mňa díva inými očami. Bolo v nich jasne vidieť, že som pochopil a že ma zasiahlo niečo ako poznanie. Mnohí si myslia, že poznanie musí prísť len z útrob tajomna, že to musí byť mystická chvíľa, alebo chvíľa zasvätenia do nejakého spolku počas obradu, že tá chvíľa musí vychádzať z niečoho tajomného a z niečoho, na čo ste sa dlho pripravovali a učili a potom vám tú chvíľu niekto akoby odovzdal. No nie je tomu tak vždy. Väčšina týchto chvíľ príde vtedy, keď to nečakáte, na tých najrôznejších miestach a v situáciách, ktoré znamenajú okamih času, ale aj podstatný okamih času poznania. A je úplne jedno, či je to cez deň, v noci a kde sa v tej chvíli vlastne nachádzate""".

Nuž toľko môj komentár.

Marec 19th, 2009 at 09:35
 2 

nie je sranda, čo všetko môžu také obyčajné očakávania pokaziť? väčšinou človeku, ktorý si prešiel celú tú cestu a je naozaj vnútorne pripravený, je už tak nejako dosť jedno, kedy a ako a či dostane to "posledné zasvätenie". alebo sa mýlim...? očakávania, stres, emócie.. to všetko je prejavom nepripravenosti na niečo, čo sa má udiať.

Marec 19th, 2009 at 18:44
 3 

Armen
Príliš jednosmerný pohľad na vec.
Ak kňaz zlyhal, ako má prijať pomazanie žiak?
Proste, na vine nebol žiak, ale kňaz. Nemal ho, či ich, pustiť ku aktu pomazania.
Teda vysvätenia.

Marec 19th, 2009 at 22:30
 4 

Kolega berieš všetko vážne. Kolega Amon, píše príbehy. Nie životopis iných.

Marec 21st, 2009 at 13:26

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.