Ochranný kruh
Ochranný kruh nás sprevádza od počiatku, ako nastúpime na dráhu výučby mágie v Selekcii. A možno niekoho bude sprevádzať počas celého života, keď sa bude venovať mágii – či už v Selekcii, alebo mimo nej, ak od nás odíde.
Nie každý ho samozrejme správne ovláda, nie každý si ho vie vytvoriť, nie každá škola mágie a ezoteriky to učí, či vôbec vie, že niečo takéto jestvuje. Vo svojom živote som spoznal viacero učiteľov rôznych odvetví ezoteriky a okrem nás to nikto z nich neučil.
My tu v Selekcii, kruh používame a ja ho učím používať od samotného úvodu, ako som vôbec začal učiť svojich žiakov. Možno ak sa niekto na to nepozrie do skutočnej hĺbky, tak si povie, že je to len akýsi pseudo kruh tvorený len vlastnou vizualizáciou.
V podstate je to pravda, ten kruh je často skoro len imaginárny a precítiť ho je skoro nemožné.
Tak prečo učím žiakov preciťovať takýto ochranný kruh u iného žiaka, ak sa ten snaží takýto „imaginárny kruh“ vytvoriť?
Odpoveď tkvie trošku aj v inej oblasti.
Zoberme si tému astrálnych bytostí. Ako vnímame bytosti? Ak ich už teda dokážeme vnímať, tak ako ich vnímame?
Jeden ich vidí, iný ich cíti, ten tretí ich počuje, štvrtý použije kombináciu predchádzajúcich možností. Každý jedinec si časom vytvorí svoje jednoznačné a osobité vnímanie astrálnych bytostí. Cez toto vnímanie sa naučí pracovať v tejto úrovni a snáď to niekedy aj posunie na inú vyššiu úroveň.
Tu sa vraciam k podstate kruhu, ktorý sa každý u nás učí a učil vytvárať, aby v prvom rade chránil seba samého pri práci.
Je teda tento náš kruh “hmatateľný” alebo “nehmatateľný”?
Kolegovia, pravda ani v tomto nie je jednoznačná, pretože aj toto značne závisí od každého jedinca. Každý jeden jedinec je absolútne samostatným originálom, ktorý bude ochranný kruh vnímať po svojom.
A pripúšťam aj možnosť, že niekto ho nikdy nebude vedieť vnímať – ani u seba, ani u druhého jedinca. A bude sa musieť spoľahnúť na vnútorné presvedčenie, že ochranný kruh proste vytvoril.
V úvode kolegom na nižších stupňoch k tomu, aby niečo cítili a vnímali, je treba trošku viery, že aj keď nič nevnímam a necítim, aj tak to tu je.
Postupne si každý žiak rozvíja svoj jemnocit a zisťuje, ako mu to vlastne ide a cez aký pocit či vnem vie pochopiť, že tam niečo je.
Aj tú sú riziká sebaklamu, ale verím, že toto hrozí len výnimočne a je lepšie proste si priznať a povedať: „necítim – nevnímam“.
Nič zlé sa tým nedeje, časom jedinec príde k niečomu inému, cez čo bude cítiť alebo vnímať.
Stále ostáva nezodpovedaná otázka, je teda takýto výtvor kruhu len v rovine fantázie, alebo je ochranný kruh skutočná realita?
Aj na túto otázku mi pomohla náhoda v opätovnom utvrdení sa, že ochranný kruh je realita.
Pred časom sme písali o tom, ako sme isté veci s kolegami skúšali a pri tom sme zapečaťovali priestor (čo je vyšší ekvivalent ochranného kruhu) a ako na to reagoval kolega psík, ktorý tam bol s nami. Stal sa akoby takým detektorom, či niečo energeticky vytvárame, alebo nie.
Pred niekoľkými dňami sme tu mali našich žiakov na počiatočnej úrovni a psík bol opäť raz snami.
Žiaci sa učili „maličkosti“, cez ktoré sa čiastočne aj zábavne a humorne postupne prepracovávajú na vyššiu úroveň.
Ako tak skúšali pracovať sami so sebou a so svojím strachom, zmenili logicky emociálne a aj energetické vyžarovanie. To tohto psieho kolegu podráždilo natoľko, že sa snažil z ničoho nič zaútočiť na každého, kto takto zavibroval energiami a emóciami. Neútočil nejako veľmi nebezpečne, on je malý na to, aby kohokoľvek vážnejšie ohrozil.
Avšak opätovne dal najavo, že to, čo sme my hneď na ľudskej úrovni ani nepostrehli, on okamžite zaregistroval a bez námahy aj patrične vyhodnotil, že došlo k zmene vnútornej emócie človeka a k neobvyklému posunu energií.
My sa teda vlastne snažíme dostať vnímaním na úroveň, ktorú iná živá bytosť prirodzene má.
A to sa hrdo nazývame pánmi tvorstva.
Aby som to nenaťahoval, tak odpoveďou je, že áno – ak aj my náš energetický ochranný kruh nevnímame stále a hneď, ešte to neznamená, že ho nemáme vytvorený.
Vrátim sa teda k tomu, prečo, načo a či vôbec vytvárame ochranný kruh okolo seba.
Najprv si uvedomíme, že ten kruh vieme vytvoriť. A vytvárame ho nie ako ochranu voči iným ľuďom na fyzickej rovine, ale často ako ochranu voči iným ľuďom, ktorí pracujú na obdobnej úrovni ako my. A samozrejme aj voči bytostiam na astrálnej úrovni, ktoré týmto dokážeme zastaviť, aby nás neohrozili. Často sa totižto môže stať, že ste ako partia vonku a chcete si niečo v rámci mágie vyskúšať. Síce si veríte, že si navzájom nejdete robiť prieky, ale moja osobná skúsenosť je, že ak nemám pri sebe dvoch troch najbližších kolegov, ktorým pokojne zverím aj svoju prázdnu peňaženku, tak neverím, že sa niekto predsa len, aj keď len zo zvedavosti, nepokúsi mentálnou silou ovplyvniť moju prácu.
A mentálna sila je základnou esenciou práce a aj vytvárania ochranného kruhu a teda sa dostáva kolega či žiak na úroveň, kde je počiatok mojej práce. A ochranný kruh sa teda stáva filtrom, ktorý úmyselné aj neúmyselné vplyvy obvykle iných, či už viditeľných, či neviditeľných kolegov neguje. Taktiež, ak som sa svojou podstatou niekam dostal a niečo som si po ceste ku sebe “zobral”, tak tento správne vytvorený ochranný kruh dokáže aj toto odfiltrovať.
Neviditeľný „kolega“ je aj program vytvorený niekým iným, iným človekom, ktorý okolo mňa „krúži“ a čaká na ten moment, keď sa naladením dostanem na svoju mentálnu úroveň práce v mágii. On nemusí byť ani prítomný v čase ani v priestore, tam kde idem ja pracovať a jeho program ma zasiahne, ani neviem a netuším, odkiaľ to príde.
Teda si treba uvedomiť hlavne to, že ochranný kruh nie je nepriestrelná vesta, nechráni nás na fyzickej úrovni, ale chráni našu fyzickú úroveň.
Pretože to, čo získame pri práci bez tohto ochranného kruhu, sa nakoniec prejaví aj tak na fyzickej úrovni.
Tagy: čierna mágia, Mágia, Ochranný kruh, okultizmus, výčba mágie
Jeden komentár
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.