14
Jun

O insigniách Spoločenstva Selekcia

   Odoslal Tara a zaradil do Postrehy, Zamyslenia

Prednedávnom nám počas diskusie na výučbe vznikla určitá disharmónia v chápaní používania insignii Spoločenstva Selekcia a hlásenia sa k nemu pri práci s mágiou. Poďme si teda trošku priblížiť, čo sa tým myslí, prečo a ako.


Chcete vedieť, čo za tým vidím ja? Možno si niektorí poviete, že je scestné poúčať v tomto smere kolegov, keď mňa samú vidíte „patrične ustrojenú“ akurát na oficiálnych obradných príležitostiach. Avšak je mnoho vecí, ktoré nevidíte. A tiež je pravda, že možno súčasnej členskej základni nikdy nebol ucelene vysvetlený význam týchto symbolov tak, ako ich vnímajú starší členovia. Tak si o tom poďme niečo povedať.

Od hierarchického stupňa 4 má Majster Spoločenstva pridelený svoj „malý“ znak, od stupňa 7 získava „veľký“ znak. Často sme sa na oficiálnych akciách stretli s tým, že Majstri si svoje znaky akosi „zabudli“ doma, nepripisovali tomu váhu a dôležitosť a tak sa narýchlo pre nich hľadali nejaké voľne dostupné malé znaky, aby bola dodržaná štábna kultúra. Otázka je prečo. Prečo si k nim Majstri nevytvorili nejaký vážnejší vnútorný vzťah? Tie znaky sú vyrobené z materiálu, ktorý je vhodný na programovanie a dajú sa z nich vytvoriť skvelé osobné amulety, ak správne pochopíme ich význam. Taktiež nesú na sebe symbol Spoločenstva. Nosiť tieto znaky je výsada. Symbol toho, že sme už niečo na svojej ceste dosiahli.

Čo je teda cieľom ich nosenia? Jednak tradícia, to áno, ale tie znaky majú len taký význam, aký im my sami pripíšeme. Ak ich budeme brať ako kúsok kovu, ktorý ani nevieme kde máme doma hodený a na piate upozornenie ho skúsime niekde vyhrabať na oficiálne stretnutie, aby sa nepovedalo že ho nemáme, tak taký význam, zmysel a efekt pre nás aj budú mať. Žiadny. Skúsme sa na to však pozrieť takto. Je to niečo, čo nás prepája v rámci éteru so Spoločenstvom ako celkom. Keď ideme niekam trénovať, čo nám bráni mať tento znak ako amulet na sebe, ako symbol toho, kam patríme a ku komu sa hlásime?

V máji som publikovala svoju prácu o vplyvoch paralelných svetov a pozorný čitateľ si tam možno jedného dňa všimne myšlienku, že pre jedinca vo fyzickej rovine nie je nič horšie, než nepatriť nikam. Tým sa totiž stáva voľnou figúrkou na šachovnici, na ktorú si dovolí siahnuť akýkoľvek náhodný vplyv ktoréhokoľvek sveta. Ak už ale niekam takouto formou patríme, jednak svojou energiou automaticky posilňujeme „náš svet“ a jeho koaličných partnerov, ale taktiež to so sebou prináša určitý stupeň akejsi vážnosti či rešpektu v tejto úrovni. Už nie sme len náhodným lístkom vo vetre. A čím budeme svoj vplyv viac posilňovať, tým silnejší tento efekt bude. Vezmime si, koľko silných mágov v Selekcii a Anách za tie roky vyrástlo. Nie je to malé číslo, aj keď mnohí už nie sú vo fyzickej úrovni aktívni, ich „pečať“ v éteri ostáva, pretože patria k nám. Ako si ten znak človek naprogramuje, tak ho bude mať, ale pointa by mala ostať zhodná pre všetkých, pre každého v rámci jeho vnútorného pochopenia. Je to symbol toho, kam patríme, za ktorý tím hráme, kde sa učíme a kde pôsobíme a čo reprezentujeme.

Tak isto sa pozerajme aj na „predstavovanie sa“ priestoru pri vstupe doňho. Skúsme to chápať tak, že silný mág tým, že sa hlási k určitému celku a k určitému paralelnému svetu, ktorého vyslanectvom vo fyzickej úrovni naše Spoločenstvo je, tento celok posilňuje už len tým, že je, že pracuje, že vyžaruje silu, že niečo v týchto úrovniach znamená. A keď si tento znak dáva na seba, automaticky sa prepína a stáva sa tým, kým je. Žiaci Selekcie, ktorí sa ešte len učia pracovať, prípadne sa mágii nevenujú, ale hlásia sa k nám, môžu z tohto spoločného „fluida“ ťažiť určitý typ ochrany vďaka tejto „štátnej príslušnosti“. To, ako si tento celok budujeme a čo z neho tvoríme, je na nás. My sme momentálne tí, ktorí nadväzujú na minulosť, tvoria za pochodu prítomnosť a ovplyvňujú tak budúcnosť. Čo do celku vložíme, to z neho aj dostaneme. Ak tento celok necháme vyhasnúť a budeme sa hrať len na nezávislé jednotky, ktoré sa pro forma stolerujú v jednom priestore, sami seba ukrátime o silu celku, ktorú dokážeme vytvoriť, ak to vo svojom vnútri uchopíme správne.

Možno nejde o nič závratné ani závažné, nikomu tu hlavu netrháme, ak príslušnosť k Spoločenstvu v sebe necíti tak, ako to trebárs máme zakódované my, čo sme tu dlhé roky. Ja sama nemám rada umelé vykonávanie niečoho len preto, že treba, len preto, že niekto povedal. Ale ak trošku otvoríme svoje vedomie, pochopíme pointu a dôvod, ciele a výsledky, ktoré z toho plynú, v našom vnútri sa možno aj sám urobí ten „správny klik“, ktorý nás k tomu povedie úplne automaticky a prirodzene.

Tagy: , , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Jún 14th, 2017 o 19:12 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

 1 

Pridám svoj názor.
Ja som vyrastal aj trošku v inej ére a zažil som spoločenstvo Anách a aj nemožnosť sa tam normálne stretávať. Tým vznikali ukradnuté momenty, ktoré sme si neskutočne vážili. Mať napríklad doma rúcho bolo doslova hrdinstvo. A tak tí, ktorí sme si občas, niekedy možno len raz ročne, toto rúcho obliekli, tak sme na to boli v ten daný moment nie len neskutočne hrdí, ale aj šťastní. To nebola len možnosť, ale bola to priam výsada a slávnostný okamih.
Tak je to aj so znakmi spoločenstva. Neberte to ako len niečo, čo vás určuje do hierarchického stupňa, ale berte to ako výsadu. A tak vnímajte aj rúcho, ktoré si obliekate a znak, ktorý si dávate.

Pre mňa je to nie len symbol, ale zosobňuje to mňa samotného.
Na poslednej akcii som bol dosť chorí a bolo to vidieť. Avšak keď padlo meno Ašarat a ja som vstúpil do deja medzi vás a kolegyne mi pomáhali si obliecť moje rúcho a dali mi aj znak na krk, vtedy som sa stal som niekým iným. A to nie len ako osoba, ale aj vnútorne, akoby ma vymenili a bolesti choroba odišli s tým civilom, ktorý tam dovtedy bol v mojom prevedení. Následne totiž tým, ako som obliekal rúcho a dostal som na seba aj svoj znak, tak som sa automaticky prepol a už tam bol len a len Ašarat. Bez potiaží a pripravený na všetko, čo som mal učiniť a vykonať.
Aj takýto význam majú naše insignie v mojom ponímaní – menia nás na to, čo tu predstavujeme.

Jún 14th, 2017 at 22:34
 2 

Ahojte. Som rad za to co tu bolo napisane a aj komentar Asarata. Mozem dodat len to ze plne suhlasim

Jún 15th, 2017 at 11:12
 3 

Toto sa nedá naučiť, toto musíš mať v sebe:
" som ten ktorý som ".

Jún 16th, 2017 at 18:30

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.