Bolo 13.5.2017 a ja som zrovna nemal svoj najlepší deň. Žeby to bolo tým, že bolo trinásteho? Alebo tým, že som už viackrát mal možnosť práve trinásteho niečo riešiť?

Doľahla na mňa taká únava, akoby to bola tá posledná únava v živote a zmáhala ma naplno. Avšak musel som vstať, ísť na stretnutie s klientom a pohovoriť si o tom, ako vyriešiť jeho problém. Moja nálada gradovala a keby na mňa prehovoril hoci aj svätý obrázok, zrejme by som prskal aj naňho. Kolegyne, s ktorými som sa stretol, sú už zrejme na takéto moje nálady zvyknuté a brali to tak, že proste mám svoj „super deň“. Tara mi síce dala jasne najavo, že som neznesiteľný, ale uistil som ju, že ja som na tom ešte horšie, lebo musím sám so sebou v takom stave žiť.

Prišli sme teda na miesto určenia a začali sa rozprávať, ako na to. Ako prvé som si uvedomil, že som si zabudol „kec pult“, alebo inak povedané podstavec na veľkú hrubú ťažkú knihu, kde mám texty a kliatby, podľa ktorých pracujem. Následne som vytiahol scenár, podľa ktorého sme pôvodne robili akciu Benedikt a ten som zoškrtal, pričom som zistil, že som ho zoškrtal až natoľko, že sa podľa toho pomaly nedalo nič riešiť.

Našťastie kolegyne Tara a Maat mali so mnou trpezlivosť počkali, kým sa ujednotím sám so sebou a aj so scenárom, ktorý sme potom bleskovo doplnili, prepracovali a rozdelili si jednotlivé úlohy. Nebol čas na tréning a nácvik, lebo klient sa už ohlásil, že je nablízku. Keď sme si s klientom prešli všetko, čo bolo treba, mohli sme sa pustiť do práce. Obliekli sme sa do plášťov a začali pracovať.

Doteraz to bol klasický štandard jednej z mnohých prác, ktoré zvyknem robiť, či už pod záštitou Selekcie, Anách, alebo ako súkromná osoba. Rozdiel bol však pre mňa vo vnímaní a v samotnom priebehu práce.

Maat sa stala mojou asistentkou ako navádzač a súčasne ma dopĺňala o mantry, ktoré som nevyslovil ja, ale ona. Prvý krát som pracoval tak, že som mantry nevyslovoval ja sám. Síce s Tarou sme už niečo podobné robili, ale vtedy sme pracovali obidvaja spoločne pol na pol.
Kolegyňa Tara si zobrala na starosť celkovo klienta ako takého – menila a technikou Hajova čistila energie a „upratávala“ cesty osudu (IFO – poznáte predpokladám).
Ja som povolal sily a ducha zosnulého (ktorý akosi nechcel spolupracovať) a nemohol som ho ani povolať priamo na miesto, kde sme pracovali. Kvôli bezpečnosti daného miesta som ho nechal v inom priestore. Priestor sme ani len nezapečatili – na toto som mal tiež svoje dôvody. O dôsledkoch tohto rozhodnutia nech prípadne napíše kolegyňa Tara, ak uzná za vhodné.

Nakoniec sme to zvládli a všetko klaplo veľmi dobre, ako sa sluší a patrí. Výsledok našej práce v realite budem poznať o niekoľko dní.
Čo však viem už teraz je, že tu bola vynikajúca chémia spolupráce, akú som už veľmi dávno nezažil. Aj preto som sa rozhodol o tomto úkone napísať. Chcem sa poďakovať kolegyniam Tare a Maat za profesionalitu a hlavne za ich osobný vklad navyše, ktorým sa celá akcia zmenila na súhru skvelého orchestra, kde nebol ani jeden falošný tón a všetko so všetkým ladilo. Vďaka tomu verím, že sme na sto percent dokázali spraviť to, čo bolo treba. Taktiež sme našli aj novú formu spolupráce na tejto úrovni a ja verím, že si toto ešte niekedy v budúcnosti zopakujeme.

Tagy: biela mágia, čierna mágia, Mágia, okultizmus, praktická mágia, škola mágie, výučba mágie