Dlho som rozmýšľal, ako by som začať písať tento blog alebo príbeh, či zážitok, ako to nazveme je jedno. Zaoberám sa smrťou tak nejako od mala, vždy ma fascinoval ten priebeh, tá energetika, ten jej postup, proste celá štruktúra smrti.

Ohmatal som si ju z rôznych koncov a smerov a zistil som, že z každej roviny, z každého konca je iná. Iste nie je nikto medzi vami, kto by nebol na cintoríne a neohmatal si takú „krásnu mŕtvu energiu“ všetkých zosnulých. Alebo len tak proste mŕtvu energiu niečoho, v čom už nie je život – napríklad nejaký starý konár. To je jeden typ a pohľad, kde ju môžeme cítiť.

Pre mňa ďalší pohľad je ten, ktorý budem opisovať z vlastnej skúsenosti – pohľad na energiu živej osoby, osoby ktorá je chorá, ktorá zomiera, ktorá zomrela, ktorá je po smrti niekoľko hodín, o chorom dieťati a o dieťati, ktoré umrelo.
Pod tou osobou, ako som napísal, myslím dospelého človeka, „starca nad hrobom“ ktorý má už niečo odžite a môže pokojne umrieť. Aspoň tak si to väčšinou všetci povieme.
Chorý človek má energiu zmenenú a cítite ju (alebo aspoň ja ju tak cítim) ako keby ste mali niečo mastné na dlani, ako vazelínu, alebo niečo lepkavé. Podľa toho ja viem, že ten človek nie je zdravý.

Ďalšia časť je, keď človek umiera. Umieranie je prostý starý pojem, ktorý sa používa už od nepamäti. No ale čo umieranie a jeho energetika? Ako ju precítiť? Ja ju napríklad cítim ako teplo, čo je pre mňa znamenie, že človek umiera. Pretože na mŕtvu energiu reagujem tým, že moje ruky sú teplé, občas priam vriace. Ďalšia kategória na vnímanie je človek, ktorý zomrel a je po smrti niekoľko hodín. Táto kategória je pri mne veľmi individuálna a pocit sa mení pri každom jednom človeku. Z pohľadu zdravotníka som mal možnosť „ohmatať si“ nie jedného zosnulého človeka. Každý jeden zosnulý človek má inú energetiku po smrti, dokonca muži a ženy ju majú úplne odlišnú. Možno teraz očakávate, že ju popíšem, ale to sa nedá, možno len nie ešte teraz.
Skúsim to však priblížiť ku tomu, že tak ako je človek výnimočný a jedinečný pred pôrodom, počas pôrodu, počas života, tak je jedinečný aj v momente smrti a aj po smrti. Proste podľa mňa je takmer mizivá šanca na to, aby sa niekto našiel energeticky rovnaký po smrti.

Posledný odsek, ktorý by som chcel napísať, je pre mňa veľmi čerstvý pohľad na zážitok so smrťou.
Nedávno som začal pracovať na detskej onkologicko – hematologicko- transplantačnej jednotke intenzívnej starostlivosti. Sú tu veľmi ťažko choré deti, vlastne na mojom oddelení sú prevažne deti s leukémiou – teda s chorobou krvi, v inej časti sú deti onkologické a majú rôzne nádory a pod.

Jedného večera som prišiel do práce a bolo mi povedané, že vpredu na onkologickej JIS zomrel mladý osemnásť ročný chlapec. (je osemnásť ročný ešte chlapec, alebo už je dospelý?)
Ostal som z toho v šoku. Vedel som to a aj som to čakal pri prestupe na toto oddelenie, že to príde. „Pripravoval“ som sa na úmrtie prvého dieťaťa, ale nečakal som že to bude tak skoro. Zavolali ma, že potrebujú s ním pomôcť. Potrebovali ho upraviť a pripraviť telo zosnulého na prepravu do márnice. Bol to pre mňa hrozne ťažký zážitok a pri tom úžasná možnosť sa dotknúť energie mŕtveho dieťaťa. Áno poviete si že, že osemnásť ročný už nie je dieťa, ale pre mňa je, pretože som ho videl, cítil a jeho štruktúru energie som cítil ešte ako detskú. Preto som ho zaradil do kategórie detí.
A poviem vám, že to bola prisilná káva aj na mňa, ktorý sa so smrťou stretávam skoro denne. Zistil som aj to, že energie dieťaťa, ktoré je vážne choré a ktoré zomiera, alebo už umrelo, sú skoro úplne rovnaké. Ja to vnímam tak, že cítim z neho neskutočne veľa emócii okolo – smiech, plač utrpenie, bolesť. A tie emócie idú cezo mňa, aj keď som prepnutý zo sveta fyzického na svet vášho/nášho iného Ja.

Toto sú len moje precítené pocity a postrehy pri chorých a i mŕtvych ľuďoch, ako aj pri energiách tohto druhu. Každý to však človek môže cítiť ináč, alebo aj rovnako.

Tagy: čierna mágia, Mágia