Nech už sa bavíme o zasvätení na ktorýkoľvek hierarchický stupeň, žiak má šancu úspešne ho spracovať a absorbovať iba za určitých osobnostných predpokladov. Samozrejme, tieto predpoklady a nároky sa zvyšujú adekvátne hierarchickému stupňu. Zasvätenie totiž už nie je možné zobrať späť. Môže sa na prvýkrát nepodariť a možno bude potrebné ho zopakovať, avšak ak sa už raz zasvätenie takéhoto typu dostane do človeka, jeho pôsobenie nie je možné zastaviť ani zvrátiť. Je to jednosmerný proces. Nie je možné ho vygumovať z aury, či použité znaky akýmkoľvek spôsobom zmyť.

Pokiaľ sa človek z rôznych osobných dôvodov rozhodne nepoužívať magické techniky, ktoré k príslušnému zasväteniu prináležia, je to jeho rozhodnutie a samozrejme nikto ho nebude nútiť vykonávať veci, o ktoré nemá záujem. Aj mág na vysokom stupni vývoja sa dokáže mágie zriecť a je len na ňom samotnom, či sa k nej ešte vráti, alebo z rôznych príčin ostane žiť čisto len na fyzickej úrovni života ako bežný človek. Aj to sa stáva. Avšak podľa mojich skúseností človeka väčšinou po čase jeho cesta pritiahne naspäť, pokiaľ je jeho vnútro nastavené tak, že v tejto úrovni má pôsobiť. Svojmu poslaniu sa len ťažko vyhneme a museli by sme naozaj veľmi zablúdiť, aby nás naša duša prestala akokoľvek navigovať na smer, kvôli ktorému sme sem prišli. Prestať používať mágiu je možné aj po najvyššom magickom zasvätení a časom aj nadobudnuté schopnosti začnú zapadať prachom, pokiaľ sa nepoužívajú. Avšak nikdy už zasvätenia nedokážeme z človeka sňať, či vymazať. A kedykoľvek to bude opäť potrebné, tak „natrénované“ hodiny takéhoto jedinca sa aj po rokoch odmlky veľmi rýchlo vrátia do praxe a on bude opäť schopný všetkého, čo predtým vlastným úsilím a učením dokázal obsiahnuť.

Táto posledná veta je úmyselne sformulovaná tak, aby bolo každému jasné, že len samotným zasvätením sa ešte človek k žiadnym zázrakom nedopracuje. Na každom stupni vývoja je potrebné začínať akoby odznova, s novými obzormi a možnosťami, ktoré nám dané zasvätenie prináša. Vždy je to na žiakovi samotnom, ako dokáže potenciál, ktorý mu bol zasvätením poskytnutý, v sebe rozvinúť a prakticky používať. Ak si niekto myslí, že sa stačí akýmkoľvek spôsobom či trikom dopracovať k príslušnému zasväteniu a zrazu sa nám do hlavy naleje všetka múdrosť sveta a klapky v hlave sa budú samé od seba otvárať, veľmi sa mýli. Všetko je to o tréningu, praxi, pokusoch a omyloch, o hľadaní v sebe samom a vo svojom vnútri. Prečítať obrovské množstvo kníh je fajn, avšak nič to nevypovedá o praktických schopnostiach mága samotného. Tie sa nadobúdajú iba poctivým tréningom, trpezlivo strávenými hodinami, často neúspechmi a postupnými malými krokmi, vďaka ktorým v sebe človek začne objavovať stále nové a nové tajomstvá. Všetko to chce čas, snahu, energiu a víziu cieľa, aby sme sa na polceste neuspokojili iba s produkciou vlastnej fantázie pre pohladkanie svojho vlastného ega.

Vo veciach mágie sa s Ašaratom zhodujeme na určitom jemnom skepticizme, ktorý je podľa mňa jednou z mála vecí, ktorú by si mal osvojiť každý, kto sa týmito témami začína zaoberať. Netvrdím, že treba o všetkom a priori pochybovať a už len z princípu vyvracať stokrát dokázané a fungujúce techniky. Ale tiež netvrdím, že sa máme nechať unášať na vlnách fantázie len preto, že my to tak vidíme a nezaujíma nás, či to vidí ešte aj niekto iný. Vždy je dobré overiť si svoje poznatky na základe určitých reálnych podkladov, v diskusií s ďalšími kolegami, ktorým vysvetlíme náš uhol pohľadu. Nebojme sa o týchto veciach diskutovať, avšak pokiaľ niečo tvrdíme a sme o tom stopercentne presvedčení, neostaňme iba pri tvrdení. Dokážme, že to naozaj funguje a že máme pravdu.

Určité pochybnosti –  hlavne o svojich vlastných schopnostiach – sú v rozumných hraniciach na mieste, pretože ruka v ruke s novo nadobudnutými poznatkami je veľmi jednoduché skĺznuť do ilúzie o dokonalosti seba samého a takémuto človeku len veľmi ťažko vyvrátite jeho pohľad na život, nech by bol akokoľvek pomýlený. Jeho vlastné ego ho otočí proti každému, kto by mu chcel hoci aj v dobrej viere poradiť a pomôcť, aby sa spamätal skôr, než bude neskoro. Všetko bude brané ako útok na jeho osobu. A tu niekde je začiatok predčasného konca cesty…

So skepticizmom je to však dvojsečná zbraň a vždy je potrebné, aby osobný učiteľ pristupoval k svojmu žiakovi veľmi individuálne. Pretože pokiaľ má niekto napríklad rôzne komplexy menejcennosti, trpí nedostatkom sebavedomia a neustále sa podceňuje, práve toto je jeho brzda a slabosť, ktorá sa môže otočiť proti nemu. Buď bude o všetkom, čo dokáže, natoľko pochybovať, že nedokáže prijať úspech, ani keby mu to krvou podpísali všetci najvyšší mágovia, alebo sa to zvrtne presne opačne – jeho komplex menejcennosti sa otočí na prehnané sebavedomie a aroganciu, ktorú sme dovtedy uňho nikdy nevideli. Jeden extrém je brzdou pokroku, druhý extrém je pádom do neznáma. Opäť ten už toľkokrát spomínaný balans na tenkom lane rovnováhy, ktorá je jediným spôsobom, ako túto cestu zvládnuť bez väčších psychických obtiaží.

… … …

Pokračovanie nabudúce, snáď čoskoro aj v samostatnej publikácii.

Tagy: Mágia, výučba mágie, Zasvätenie, zasvätenie v mágii