Nie každá cesta, na ktorú vstúpime, je naša.
V mágii je to ešte citlivejšie — tu sa nesie rozhodnutie nielen naším životom, ale aj našou dušou.
Kto kráča z donútenia, kráča po cudzej ceste, a tá ho nikdy nedovedie tam, kam patrí.
Sloboda nie je len začiatkom mágie, ale jej živou krvou.
Bez nej sa rituály menia na prázdne gestá a učenie na reťaz, ktorá zväzuje namiesto toho, aby otvárala brány poznania.
Prvým zákonom mága je preto toto: Rozhodni sa sám. Rozhodni sa slobodne.

Vstúpiť na cestu mágie nie je rozhodnutie, ktoré možno urobiť z donútenia, zo strachu či zo snahy zapáčiť sa niekomu inému. Je to úkon, ktorý musí vychádzať z vnútra — z najhlbšej túžby duše.

Ak niekto prijme cestu mágie preto, že ho k tomu niekto dotlačil, alebo preto, že cíti povinnosť, kráča len po ceste, ktorá nie je jeho. Takáto cesta nevedie k poznaniu, ale k prázdnote.
Mágia, prijatá bez vnútornej slobody, je len prázdnym rituálom — pohybom tiel a slov, v ktorom chýba iskra života.

Sloboda je základom každého magického záväzku. Všetko, čo sa v mágii učíme a konáme, musí vychádzať z rozhodnutia: „Chcem.“ Nie z: „Musím.“
Rozdiel medzi týmito dvoma slovami je rozdielom medzi cestou, ktorá vedie k prebudeniu, a cestou, ktorá vedie do slepej uličky.

Slobodný vstup do mágie znamená, že človek prijíma aj dôsledky svojho rozhodnutia — krásu i ťažobu, svetlo i tieň. Znamená to, že vie, že nikto zaňho nepôjde, keď sa cesta zmení na strmý chodník, a nikto mu nevezme radosť, keď dosiahne vrchol.
Je to súhlas duše, ktorá si uvedomuje, že každý krok má svoju cenu — a je pripravená ju zaplatiť.

Scéna z praxe

V starobylých chrámoch sa tento princíp skúšal už pri samotnom zasvätení. Uchádzač bol privedený do siene, kde horeli len tri fakle. Pred ním sa otvárala úzka brána vedúca do temného priestoru. Strážca brány mu položil otázku:
„Si tu, pretože chceš, alebo preto, že musíš?“

Ak uchádzač váhal, dvere sa zatvorili a zasvätenie sa odložilo — niekedy na roky, niekedy navždy.
Ak však odpoveď znela z hĺbky duše a nohy spravili krok vpred bez pobádania, strážca ustúpil a cesta bola otvorená. Nikto ho netlačil, nikto ho neviedol za ruku. Ten krok musel urobiť sám, pretože až vtedy sa ukázalo, že to nie je krok z donútenia, ale z vlastnej vôle.

Princíp v Selekcii

V Spoločenstve Selekcia vždy učím, že každý, kto vstupuje, musí stáť na prahu dobrovoľne.
Mágia nie je miesto, kam sa človek nechá zaviesť ako hosť, ktorý môže kedykoľvek odísť bez stopy.
Je to putovanie, ktoré sa zapíše do samotnej podstaty bytia.

Preto musí byť prvý krok slobodný — a každý ďalší tiež. Každý mág sa musí sám a slobodne rozhodnúť, že chce kráčať po tejto ceste.
Žiadny učiteľ, žiadny priateľ, žiadna rodina ani spoločenstvo ho nesmie dotlačiť k rozhodnutiu, ktoré sa dotýka jeho duše.
Donútený mág nie je slobodný mág — a bez slobody mágia neplynie, ale odumiera.

Bez tejto slobody je mágia len prázdnou schránkou. So slobodou sa však stáva živou cestou, ktorá má cieľ a zmysel.

„Len ten, kto príde slobodne, odíde premenený.“

Záver
Cesta mágie je dar i záväzok. Nedá sa prijať zo zvyku, zo strachu ani z povinnosti.
Musí sa narodiť v srdci, ktoré si uvedomuje, čo znamená kráčať ako mág — v plnej slobode, s otvorenými očami a s ochotou niesť dôsledky každého kroku.
Len tak sa môže mág stať tým, čím má byť: tvorcom, ochrancom a hľadačom pravdy.

P.S.:
Slobodné rozhodnutie je pečaťou, ktorá otvára cestu. Bez nej zostane brána zavretá — nech je kľúč akokoľvek blízko.