Bortak sa medzi časom tiež prebral zbadal, že je v jaskyni sám zobral vak a pošmátral v ňom vytiahol knihu a sucháre knihu položil na bok a kľudne jedol sucháre, ktoré si vytiahol, potom sa postavil a dokráčal ku potôčiku, ktorý tiekol jaskyňou zohol sa a do dlaní si nabral vodu, voda bola lahodná a svieža. Starec sa rozhliadol a povedal dávno som tu nebol už som zabudol, kde je ten ukrytý prechod, ktorý vedie k ceste, kde je brána do hradu k jeho starému priateľovi a strážcovi kníh a výrobcovi elixírov Gronovi…

Keď Bortag videl na pozadí Grona, ktorý bol jak sud piva a začínal šedivieť a bol to významný mág s obrovskými schopnosťami, len bol kúsok zaujatými svojimi názormi a zanedbával svoj talent. Keď bol Gron mladý bol to vitálny mág a vo svojom laboratóriu dokázal vyrábať neskutočne elixíry, vyrobil dokonca taký elixír, ktorý vedel roztápať kov či, skalu premeniť na prach venoval sa aj liečiteľstvu nie raz pomohol s bylinným odvarom na rast kostí alebo zacelenie rán od boja s mečom, či šípom.
Bortag sa už tešil, že si dá s Gronom jeho kvetinové pivo, ktoré si sám vyrába a varí, totiž na jeho výrobu pestoval bylinky vo svojej záhradke na hrade. Bortagom prechádzali myšlienky z minulosti a až aj pozabudol, že je potrebné pripraviť obrad na premenu Mortaga, ale bohužiaľ nemal všetky potrebné veci na to, preto musel ísť, aj za starým priateľom a požiadať ho o pomoc a o azyl pred čiernymi mágmi. Bortag sa rozhliadol po jaskyni a začal hľadať vchod ku bráne, no nedarilo sa mu to… Zo stien jaskyne nebolo vidieť žiadne vyryté znaky, ktoré potreboval oživiť, starec bol zúfalý, ale nevzdával sa stále hľadal.

Mortag schádzal po cestičke do lesa a svojimi inštinktami a zmyslami stále hľadal korisť, ktorú potreboval uloviť, aby sa mohol do sýtosti najesť. Keď už prišiel dole do lesa do ňufáku mu vietor zavial vôňu mladého srnca začal ísť za tou vôňou a stopovať ju, vošiel hlbšie do lesa a začal stopovať jeleňa…
Mortagom prechádzalo len to, že chce loviť, hlad ho už doháňal šialenstvu a jeho inštinkt lovca sa, čo raz viac prebúdzal. Mortag v okamihu zachytil aj iní závan potravy bol to zajac, čo sa pásol na lesnej čistinke, na ktorej sa vlk ocitol. Zakrádajúc sa kráčal vlk a vybral sa za pachom zajaca, keď už bol tak blízko zajacovej stope, že ho aj fyzicky videl nenápadne zastal, sledoval svoju korisť a postupne začal prekračovať z laby, na labu a zakrádal sa a ceril zuby. Vrhol sa behom na zajaca, ten nemal šancu ujsť bol v pasci. Mortag skočil na zajaca a svojimi tesákmi sa mu zahryzol do krku. Zajac bol dobre vypasený, Mortag schytil zajaca do papule a hrdo začal vykračovať s korisťou ku neďalekému potôčiku.
Bortag sa šiel napiť z potôčika, čo tiekol jaskyňou, sadol si na skalu a vybral svoju fajku tu naplnil tabakom a začal si bafkať, jaskyňou sa niesol voňavý dym ovocia a vanilky starec sa začal škriabať za bradu a premýšľal, kde ten vchod a brána sú… Potom si spomenul na staré kúzlo s dymom potiahol si z fajky a vydýchol a zašomral čarovnú mantru. V tom sa dym zlúčil do kopy a začal tancovať jaskyňou lietal sem a tam až narazil do skaly a zmizol. V tom okamihu už Bortag vedel, kde je tajný vchod a priechod.

Mortag si zajaca doniesol ku potôčiku, pustil ho z papule, sadol si pomaličky a začal hrýzť do zajaca a trhať ho na kúsky, z papule mu tiekla krv. Po do jedení zajaca sa Mortag postavil a napil sa z potôčika. V tom okamihu Mortag zavetril pach, ktorý mu pripomínal jeho, bol to pach druhého vlka a uvedomil si, že v lese nebude sám a možno tam môže byť aj celá svorka a pre vlka samotára to nemusí znamenať nič dobre, preto sa Mortag rozhodol, čo najrýchlejšie ísť ku Bortagovi.
Mortag sa vrátil na kľukatú cestu ku jazeru, ktorým prechádzal, stále mal pocit, ako by ho niekto prenasledoval utekal štrkovou cestou hore do kopca, z ktorého zišiel dole do lesa, zastal v polke, kde mal dobrý výhľad a sledoval cestu pod ním či ho naozaj niekto nesleduje alebo ho jeho vlčie vnemy ho len metú. Nikde nebolo ani živej duše, otočil sa a bežal ďalej za Bortagom.
Bortag videl vbehnúť do jaskyne vystrašeného Mortaga, hneď si vymenili informácie Bortag začal byť znepokojený, ale nie až tak veľmi čakal totiž na príchod dvoch jeho žiakov, keďže čas a miesto ich výskytu nevedel presne určiť iba to, že sa majú ukázať a stať jeho súčasťou. Bortag sa postavil zobral svoju kúzelnú palicu a šiel ku vchodu, ktorým pribehol Mortag do jaskyne. Potreboval zapečatiť priestor, aby nikto živý nevidel a nevnímal vchod do tejto jaskyne, pokiaľ neotvorí bránu, ktorá sa časopriestorovo premiestni do hradu, kde bol jeho starý priateľ Gron…