Tak, ako som prisľúbil, pristupujem k pokračovaniu výňatkov histórie spoločnosti. Tento raz sa zameriam na vyslanie poslov do terajších zemí Európy, Indie, Ázie, Strednej Ameriky… V časovej konštante bližšie neurčenej sa rada Kňazov rozhodla pojať pod kontrolu celú planétu, ako kontrolovanú časť. Mať všade našich spojencov a druhov na kontrolu a riadenie sveta ako takého. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe skutočnosti, že okrem hybridov vytvorených nami sa tu objavili i iné bytosti respektíve obyvatelia iných galaxií i planét. Vzhľadom na skutočnosť, že medzigalaktický boj skončil a my sme uzavreli prímerie, sa vojna preniesla do iných foriem. Jedna z tých foriem bolo ovládnutie života na tejto planéte, ako aj života jej obyvateľov (ľudí). Vedeli, že ľudstvo sa stalo našimi chránencami a preto sa rozhodli zasiahnuť spôsobom konfrontácie voči ľudskému pokoleniu a poštvať ich proti nám. Toto všetko bolo riadené zo sveta paralely o ktorej sa zmieňujem v inej časti histórie. Jeden z uvedených príkladov bolo, vybudovanie vo vnútri cirkvi, štatút inkvizície, ako systém boja proti zlu. Myslím, že tu sa netreba dlho rozpisovať, načo a pre koho bola uvedená vec používaná a kto z nej mal prospech. Cirkev sama toto obdobie odsúdila, i keď nepriznala, že práve ona sa stala nástrojom proti tým, koho mala ochraňovať. Nemôžme tu nepodotknúť, že aj my sme tam dosadili svojich, ako bol napríklad Pio, vysoký cirkevný hodnostár. Snažil sa presadiť pravdu a ako sa to končilo?

Nuž najlepšie Vám to povedia hodnostári cirkvi. On tiež dokázal, že svet paralely existuje. Čo však hlavne chceli, bolo vyvolať vojny a nepokoje medzi národmi, ako to dokazuje história, sa to aj podarilo. Národy v tomto čase, ktorý opisujem, už boli ako tak sformované a život ľudí plynul tak, že sme sa do nich už priamo nestarali. Usmerňovali sme ich kroky len z úzadia s minimálnymi zásahmi. Teraz však bolo nutné rozbehnúť čosi, čo sa nedalo urobiť štandartne, s uvážením protivníka, čo stál proti nám. Tie bytosti sa pohybovali vo svete paralely, ako aj vo svete fyzickom. Nikdy sa nedalo presne určiť, kde a ako zasiahnu. Ich zásah však bol o to citeľnejší o čo neskôr sme si to uvedomovali. Pretvárali myslenie ľudí a vyvolávali chaos a anarchiu v štýle intríg a zanesenia nepokoja do mysle ľudí. Dotvárali mýty, ako sú aj vytvorenie rôznych príšer, či ešte pred tým mýtus diabla ako takého. Aby to dorovnali už v prvopočiatku pripravili pôdu na usmernenie mysle: Čo je dobré mne musí vyhovovať aj tebe a keď nie uvidíš. Zamyslime sa, či to tak nie je aj teraz. Ak ty to neurobíš takto, tak je to zle, nezávisle od výsledku. Alebo, ak ja niečo robím rok a ty len mesiac neopováž sa vec dokončiť skôr ako ja, lebo budeš skôr ako ja pri výsledku a potom si to vybavíme. A pri tom by sa stačilo pozrieť, či to nie je naopak a ja sa len tvárim, že robím aj tú vec a v skutočnosti koľko ešte iných. Pritom všetkom sa nič nedeje, a ak sa poteším, že kolega je tam a podporím ho v tej veci aj mne sa to vráti. Ale to by sme nesmeli živiť v sebe tie naše Egá. To sa ešte musia ľudia učiť proti tejto zradnej zbrani nasadenej na nás bojovať. My sme Egá nemali a ľudia si ich osvojovali o to rýchlejšie. Samozrejme tu v tomto odseku úvodu som prebehol históriou až niekoľko storočí. Dúfam, že aj keď je tento úvod nejasný pre mnohých, tak ten zvyšok Vás uvedie na správnu mieru. Toľko na úvod a na dokreslenie toho, čo tu budete čítať.

Stretnutie Amóna s Ašaratom prebehlo hlboko vo vnútri pyramídy v čase a priestore Paralely.

“Amón, vyzeráš ustarostene.”

“Áno aj mám starosti. Útoky síce prestali, ale boj sa neskončil. Iba sa zmenila doba a štýl boja.”

“Myslíš, že sa pokúsia udrieť tu ešte raz ?”

“Ašarat ty snáď o tom pochybuješ ?”

“Nie, ale zvažujem či udrú priamo tu. Podľa Nuba to preniesli aj do iných častí sveta. Takže?”

“Takže sa pustíme do boja.”

“Amón, má zmysel tento boj, aj keď vieme, že ho asi prehráme ?”

“Má! Dali sme možnosť obyvateľom tejto planéty, aby sa vyvinuli a stali sa rovnocennými partnermi. Ak ich neochránime zničia celú planétu.”

“Niekedy sa zamýšľam aj nad tým, či to vôbec má zmysel? Pomáhali sme im veky a ich generácie sa striedali. Teraz im ideme pomáhať znova a oni sa stavajú súčasne aj proti nám.”

“Viem, ale aj tak im pomôžeme, lebo inak tu nebude nikto, kto by sa postaral o mier v tejto časti galaxie.”

“Koľko času ešte máme ?”

“Nie veľa. Ide len síce o prechodné obdobie, ale v tom čase nás tu bude veľmi málo a sotva dokážeme udržať mier. Budeme sa musieť ešte viac stiahnuť do sveta tieňov a nechať, nech začnú rozhodovať definitívne sami o sebe.”

“A čo potom ?”

“Stane sa čo sa má. Po nejakom časovom pásme sa vrátime. Otázne je, či sa zachovajú dostatočne naše schopnosti a či sa nájdeme. Tento boj nás vyčerpá viac, ako tie predtým.”

“Ašarat, mal by si pripraviť poslov a aj ty sám sa vyber na inú časť zeme, aby ich mal kto prijať a súčasne sa stratíš aj ty. Zamerajú sa na posla. Ty a ostatní budete mať čas sa presunúť.”

“Chceš poslať posla mimo časopriestoru?”

“Áno a ty sa presuň s ostatnými časopriestorom. To, že zahájime prípravu posla sa nebude dať odtajiť. A súčasne udržíme vedomosti aj mimo sveta paralely.”

“Dobre Amón, ale kto pôjde so mnou?”

“Ty sám si vyber svojich druhov, ktorým veríš. My tu už dotiahneme veci ako sa budú dať, no je isté, že sem sa už asi nevrátite. Naša doba tu pomaly končí a je čas si oddýchnuť. No Vy tam toho máte ešte veľa pred sebou. Tam začneme po určitých časových konštantách znova. Ak sa nám podarí udržať to v únosnej miere, tak to udržíme, ak však nie, musíte sa stratiť mimo svetov a pritom si udržať to čo máme, aby sme všetko mohli obnoviť a snáď žiť v harmónii a bez bojov.”

“Myslíš, že ich prevaha je taká veľká ?”

“Sme poslední z nášho druhu. Spočítaj koľko nás tu zostalo a koľko je ich? Nie Ašarat, silou sa im vieme postaviť a vyhrať, ale len v prípade zničenia tejto planéty a to by bol na dlhú dobu koniec rovnováhy galaxií. My sa musíme postaviť na boj na všetkých planétach silou umu. A keď nechať zaniknúť a obetovať náš druh, tak spôsobom, aby bola šanca na návrat. Uvedomuješ si, ako sa sem v tom prípade vieme vrátiť? Veď budeme ako oni a ani sami seba snáď nerozpoznáme od obyvateľov fyzického sveta.”

“Veľmi dobre to viem, ale je to krajné riešenie. Amón, už teraz viem, že ak to takto hovoríš, čo tým myslíš. Pripravím poslov a naučím ich všetko, aby sa mohli dostať do cieľa. Poistím sa ešte ich pamäťou, ak sa mi to podarí, v procese inkarnácie sa zachová všetko, čo im dáme.

Ak dovolíš, so sebou si zoberiem takých, ktorí to dokážu tak isto, ako ja. Urob všetko, ako uznáš za vhodné. Prosím, ale pošli Althotasa dopredu, aby mal kto pripraviť príchod, alebo vieme čo sa deje tam, kam sa presunieme?”

“Vieme presne všetko a detailne. Avšak prečo chceš jeho?”

“On ma učil a viem, že len on môže prejsť tak, aby ho nik nenašiel. Hmm. Tak dobre, ak bude súhlasiť, lebo prikázať to nemôžem ani Tebe ani jemu. Ste ale jediní Veľkňazi tu a teraz, čo to zvládnu. Ak však pôjdeš ty, on tu iste nebude chcieť ostať.”

Tu ukončím rozhovor a skočím priamo do deja prípravy poslov.

“Priatelia. Vybral som Vás šiestich, ako poslov. Nie všetci prejdete touto skúškou a tí, ktorí to nezvládnete, budete poverení inými úlohami.

Ako prvé sa začnete učiť dematerializáciu svojho tela. Toto budeme prevádzať na úrovni Six.

Ak túto úroveň ovládnete, pôjdeme ďalej.”

Príprava na úroveň Six prebiehala, teraz by som to vedel určiť v časovej jednotke 24 hodín.

Príprava a trénovanie bolo utajované a maskované vo forme prípravy galaktických jazdcov.

Na dematerializáciu sa používali rôzne vety. Teraz sa nám zdá, že patria len do ríše rozprávok. Nemám tu na mysli vety “abraka” a podobne. No určité vety boli, akoby ste čosi vraveli do vysielačky a niekde ďaleko počítač zachytil a vysielač vyslal signál na zmenu elektrónov a protónov. Takto to viem vysvetliť Vám terajším obyvateľom planéty, ktorú voláte Zem. Pre nás však je to tak, že vlastne sa naučili ovládať telo po stránke energií. Samozrejme ovládali ohyby času a priestoru okolo nás. To im za určitých okolností umožnilo zmiznúť spred očí vidiacich a objaviť sa niekde inde. Pohyb v časopriestore je vlastne pohyb cez medzipriestor (priestor nikoho), kde sa môžeme zdržiavať iba počas samotného pohybu. Pohyb môže byť iba v čase, iba v priestore, alebo aj v čase aj v priestore súčasne. Najjednoduchší je pohyb iba v priestore. Spojením priestoru kde sme, s priestorom kde sa chceme dostať, “tunelom” cez medzipriestor sa prakticky v tom istom čase dostaneme do cieľa. Pohyb v čase je podobný, líši sa však tým, že určujeme čas priestoru z medzipriestoru, pričom sa musíme podriadiť časovým zmenám priestoru, kde sa chceme vrátiť v novom čase. Pohyb v časopriestore je kombináciou oboch prípadov a je najzložitejší aj najnebezpečnejší, lebo treba brať do úvahy veľa premenných súčasne (cieľový priestor sa v čase mení, prípadne v určitých časových okamihoch nemusí existovať).

A takto jednoducho sa dá cestovať časom. Má to však aj svoje úskalia. Všetko sa dá trocha pozmeniť a upraviť. Aj táto cesta sa dala tak trocha modelovať. Dali sa stavať rôzne nástrahy. Tí, čo sa tu vedeli pohybovať tu boli, ako doma. A ak ste sa dali nesprávnym smerom mohli ste dôjsť do vytvoreného umelého paralelného sveta, kde sa boj nedal nazvať ani zďaleka rovnocenným.

To ostatné už záležalo aj na nich, ako ovládali to, v čom sa nachádzali.

Po ukončení tejto časti sme pristúpili ku poznaniu tajomstiev bolesti.

U nás platilo jedno pravidlo, ktoré si osvojili aj ľudia, bolesť ti dáva silu dokončiť započaté dielo.

Naučili sa, čo je to bolesť, prijať ju do seba, absorbovať ju a nechať telo napospas osudu.

Tento výcvik bol veľmi tvrdý. Dovolím si tvrdiť, že čo sa týka pohľadu ľudí asi by ste to nedokázali prijať. Nedokázali vo forme vedomej. Avšak sami dobre viete, že aj vo Vašich armádach, ľudských, sa nachádzajú vojaci, ktorí prešli čímsi podobným. Bez uvažovania mučia, zabíjajú a idú ďalej na svojej ceste. Málokto z Vás si však chce také čosi uvedomiť naplno a tvárite sa, že Vás, sa to netýka vôbec. Naši vojaci sa učili tiež všetko, ale nebojíme sa k tomu priznať. Učili sa odísť a ísť ďalej na púť, ktorá im bola určená.

Vymenili sme pri tomto výcviku mnoho tiel, aby sme zaručili prenos pamäte a informácií stále po každom opustení tela. Dá sa to povedať aj tak, že niekto umrie a pamätá si, čo –b to z predchádzajúceho života. My sme to však trénovali na báze okamžitej výmeny tela.

Keď opisujem túto skutočnosť, spomínam si na jedného človeka. Pomenovali sme ho s priateľmi a kolegami Džej Džej. Ten sa vystatoval čímsi podobným, hoci o tom čo hovoril, nemal ani potuchy.

Ako by sa asi tváril, keby vedel, pred kým to hovorí.

Telo sa získalo priamo materializáciou pred tým vytvoreného tela, ktoré bolo v paralele a odtiaľ sa proste schránka preniesla sem. Ďalší spôsob spočíval v tom, že sme si brali telá okolitých ľudí. Vo Vašich očiach to vraj bolo nehumánne. Ale posudzujete čosi, čo neviete posúdiť, pretože si tú dobu nepamätáte. Ja zase tvrdím, že sa tým nič neudialo. Poznám mnoho ľudí, ktorí žijú a ich jediným želaním je nežiť, respektívne žiť vo svete paralely. Nemajú však odvahu ukončiť svoj život tu na tejto Zemi kvôli rôznym veciam. Keby ste im však ponúkli možnosť takto odísť a vedeli by, že to nemá následky voči nikomu ani voči ich rodine, tak s radosťou Vám budú ešte aj vďační. Hlavne sa však používali telá tých, čo sa nám postavili do cesty, prípadne nás ohrozili.

Inak povedané, ak si sa nevedel brániť vo svete fyzickom, tak si zmizol a objavil sa v tele toho, čo ťa zabil. To telo sa po krátkom čase zmenilo na práve také, aké bolo Tvoje pôvodné. Zmenilo molekulárnu štruktúru podľa potrieb užívateľa. A v čase, ako to bolo potrebné.

Ten čas si určoval každý podľa svojich potrieb a toho, kde sa nachádzal. Ak bol v línii nepriateľa tak samozrejme bol jedným z nich. Len čo však bol sám, pozmenil telo tak, ako už bolo uvedené.

Stávalo sa, že ani my pri výcviku v záverečných fázach sme hneď nepostrehli, kedy a kde sa daný adept nachádza. Toto treba pochopiť tak, že sme umelo vytvorili telá, ktoré dostali program bojovníkov a črty povahy nášho protivníka. Naši adepti proti ním bojovali a keď prehrali, stali sa automaticky majetkom víťazov. Stali sa otrokmi a museli dokázať prežiť.

Takýto výcvik je veľmi potrebný v dobách, keď ide o prežitie. Mnohí to dokážu vďaka pudu sebazáchovy, oni však to prežili bez následkov. Kto však z dnešných bojovníkov môže povedať, že by to na ňom nenechalo stopy?

Pretrpeli si toho dosť na rôznych úrovniach. Boli mučení i zabíjaní. Mali však vedomosť, ako uniknúť, ak je toho veľa z tela do tela toho, kto spôsoboval uvedené utrpenie. Nesmeli však to urobiť hneď, pretože pointa bola aj v tom, ako dlho kto vydrží a nájde to správne telo na zmenu. Boli totiž vytvorené aj telá, ktoré boli pascou. Totiž ak ste si vybrali zle, dostali ste sa do pasce v paralelnom svete. Telá súper využíval tiež. Ak si niekto vybral zle, nevedel sa z toho dostať von. Potom ostal v tele uväznený do doby, kým sa neskončila životná púť tela.

A do tej doby ste sa stali otrokmi svojich nepriateľov.

To mohlo trvať aj jeden generačný skok. Niekedy sme omyl dali pocítiť na dlhšiu dobu, aby adepti skúsili boj aj v tejto paralele. Odstupom času si myslím, že ak by sme tomu venovali viac času, mohli sme aj tam nájsť cestu na únik. Samozrejme sa neopomenul ani výcvik na klasický návrat cestou znovu narodenia. Tu sa adepti naučili, ako si vybrať oblasť narodenia sa, ako aj výber potenciálnych rodičov.

Táto časť je aktuálna aj v dnešnej dobe. A naši kolegovia ktorých nachádzame vo svete terajšom sa to všetko učia znova. Aby sme sa už nemuseli všetci navzájom hľadať.

Po ukončení uvedeného výcviku sme prešli do vnútra pyramíd na výcvik prežitia v boji vo svete tieňov. Museli poznať aj tento štýl boja, ako aj mať vedomosť o tomto všetkom, aby sa uchovalo čo najviac pre prípad, že budú jediní, kto bude vedieť odovzdať učenie.

Tento výcvik prešli len štyria. Svet tieňov nie je veľmi odlišný od fyzického. Je ale nehmotný a predsa ak to chcú, viditeľný. Nie je prebádaný ľuďmi.

Poviem tu o ňom nasledovné:

Je to čosi, čo si občas zamieňame so svetom astrálu, ale svet tieňov je niečo ako sen. Sen, ktorý Vás vie dohnať do šialenstva i do sveta krásy, skadiaľ sa nechcete vrátiť späť do reality.

Svet tieňov je v skutku tieň. Ale Vy vidíte tiene ináč. Vidíte ich, ako svoje tiene, či tiene stromov, budov a podobne. Predstavte si však, že sa tiene pohybujú uprostred, že sú viditeľné aj farebne a majú svoju komunikáciu. Ich svet je tichý pre nás. Ale je aj nebezpečný. Tieň sa Vás vie dotknúť fyzicky a Vy pritom prejdete cez neho. Dokáže Vás zabiť bez toho, aby ste ho Vy akokoľvek ohrozili. Pohybovali sa po pyramíde a prechádzali cez múry s úplnou ľahkosťou. Neopúšťali ten svet v ktorom žili pokiaľ ste ich neohrozili. A neohrozili ste pyramídu. V prípade, že ste však ohrozili ich svet našli Vás a nájdu nech ste boli kdekoľvek. Čas pre nich nič neznamená. Oni sa pustili za Vami a ak ste sa náhodou dostali do inej krajiny tak ste sa tešili, že ste unikli. Omyl. Tieň neregistruje vzdialenosť ani rýchlosť a už vôbec mu nič nehovoria hranice, ktoré si ľudia utvorili. On sa zjavil behom sekundy, ako zlá myšlienka. A už nebolo úniku. Proste zabil a vrátil sa domov. Nemal s toho žiadne emócie ani necítil úľavu, či radosť. Vykonal svoju povinnosť. Zastaviť tieň dokázal len ten, kto im rozumel a koho poslúchali, či brali, ako súčasť svojho sveta. Sú to mysliace bytosti, ktoré sa nenechajú kúpiť či podplatiť. Majú svoje poslanie a chránia svoj svet. Občas sa v histórii stalo, že niektorí ľudia prežili roky a nič sa im nestalo. To ešte neznamená dôkaz, že svet tieňov neexistuje, či mu niekto unikol. Svet tieňov sa riadi svojím časom a vôbec sa nemusia náhliť, pretože pre nich niekoľko našich rokov môže znamenať niekoľko hodín.

Nastala ďalšia fáza prípravy. Naučili sa spoznať jedy, výpary a vytvorenie ochranných elementálov, ako aj prípravu miestností, ktoré zabezpečili smrť jedincom, čo ohrozili posvätné miestnosti.

Tu sa môžete pozastaviť nad tým, kto a prečo sa zaoberal jedmi vo vnútri pyramíd, keď boli chránené svetom tieňov. Nuž hlavne preto, že sa svet tieňov nemal veľmi zviditeľňovať.

A pre určitých ľudí je to aj ponaučenie, že sa aj vtedy vedeli brániť na rôznych úrovniach.

Boli vypustené chemikálie, ktoré pôsobili na organizmus odstupom času. Nie hneď, pretože do pyramíd mali občas prístup ľudia, ktorý prišli doplniť niektoré súčasti, čo mali byť umiestnené vo vnútri pyramíd. Tí sa po opustení pyramíd napili protijedu a tým neutralizovali proces vo svojom tele.

Pri použití elementálov – ( tak ste to tu pomenovali na tejto planéte) (je to vlastne umelo vytvorený zhluk energie nesúci v sebe program) bolo samozrejmosťou aj liečenie ako také. Aj keď my sme to nepotrebovali, potrebovali to poslovia vzhľadom na skutočnosť, že sa museli presúvať v tele ľudskom.

Naučili sa vedu ošetrenia tela, ako aj určité chirurgické prvky. Dokázali sa ošetriť, ale aj pomôcť na vysokej odbornej úrovni iným ľuďom.

Iste Vás teraz napadne, aké sme mali telá my ? Nuž navonok sa až tak nelíšili, ale stavba tela bola mierne odlišná ako, aj stavba lebky. Veľkosť tela bola tiež rôzna. A vlastne sa týmto tak trocha ponúka odpoveď na znázornené kresby a monumenty vytvorené v dávnych dobách v Egypte.

Súčasťou tohoto výcviku bolo medzi iným aj ovládnutie smrteľného tela. Dnes sa to dá nazvať oživenie toho čo už nežije. Tak isto návrat späť do života.

Toto cvičenie sa ťahalo dlho. Bolo totiž až veľmi dôležité.

Táto forma výcviku sa v prevažnej miere aplikovala, ako výcvik Veľkňazov. Len v tomto danom prípade sa vzhľadom na okolnosti učili poslovia všetko. Bola to výmena jedného života za život iný. Dalo sa však telo oživiť aj štýlom oživenia tela, ktoré jestvovalo bez života. Vy to voláte Zombi. To, čo sa však okolo toho píše je blud. Mŕtve telo sa oživilo podľa potreby na ľubovolnú dobu. Toto sa dialo za okolností, keď sa nedalo prejsť cez určité územie ani vo svete paralely ani vo svete fyzickom. Tam sa použilo mŕtve telo a dali sa mu vstupné informácie na prenos cez určité územie. Samozrejme, ak to telo bolo vytvorené z tela náhodného. Ak bolo použité pôvodné telo posla vrátili sa mu všetky schopnosti a pamäť.

Telo sa oživilo veľmi jednoduchým magickým úkonom. Telo sa položilo na kamenný stôl a nechalo sa tam do doby, kým sa nedostavila sila mŕtvych zo sveta paralely. Potom sa telo Veľkňazom pomazalo roztokom, ktoré sa vstrebalo do tela. Tento roztok bol vytvorený zo zmesi rastlín a živočíšnych produktov. Jeho výroba je dosť náročná a treba sa veľmi hlboko zahĺbiť do tajomstiev chémie, aby sme to vedeli vyrobiť. Toto telo sa po určitej dobe začalo meniť zvnútra. Došlo ku procesu spätného chodu biologického deja. Telo sa dostalo do stavu tesne pred smrťou. Tu sa proces zastavil. Telo sa zafarbilo, akoby sa tam vnútri nič nebolo udialo. Akoby sa krv a prúdenie energií nikdy nebolo zastavilo. Dych sa však neobnovil.

Tu sa Veľkňaz znova priblížil ku telu, na hrudník nakvapkal roztok a votrel ho do kože, čím obnovil činnosť srdca.

Toto začalo pumpovať krv v tele, ale bez okysličovania. Takáto krv sa časom premenila na roztok silne vodivý a v prípade, že ste sa postriekali týmto roztokom dostali ste ranu, ako od elektrického výboja. Po hodine (tento čas je subjektívny a orientačný) sa znova do tela nalial ďalší roztok, ktorý zabezpečil funkčnosť svalov a ovplyvnil priamo činnosť mozgu. Tento roztok sa musel naliať veľmi presne, pretože mozog je veľmi citlivý na určité procesy. Obnovila sa činnosť buniek, ako aj prúdenie miechy. Tá sa zmenila na hmotu, ktorá vyživovala mozog a menila jeho konzistenciu. Následný roztok sa podieľal na oživení hlasiviek a komunikačných, ako aj sluchových aparátov v tele.

Po týchto úkonoch už stačilo len dať telo do pohybu. Na to sa využila priama sila Veľkňaza, ktorý uviedol telo do pohybu. Teraz tu už stálo pred Vami pravé oživené mŕtve telo. O nejaký čas si na všetko pamätalo a vedelo aj to, čo sa sním stalo, ak sme sa rozhodli vrátiť mu aj úplnú pamäť. Pre tých, čo ho uviedli do života neznamenal nebezpečenstvo. Prečo pre tých? Nuž preto, že ak sa astrálne telo nechce vrátiť, fyzické telo nesie v sebe program nutnosti existencie a tú ste telu vrátili. A nebezpečenstvo vyplýva tiež z programu tela, pretože má geneticky zakódovanú agresivitu. Tá sa prejaví za určitých okolností aj za života u každého jedinca.

Súčasne adepti prechádzali intenzívne prípravou boja na fyzickej úrovni a učili sa ubrániť klasickými spôsobmi bez použitia mágie. Mohlo sa stať, že drobná roztržka, ktorá by po ceste vznikla, mohla upriamiť pozornosť na poslov. No ak Vás niekto prepadne a vy sa ubránite fyzickým bojom, povedia si, je dobrý, uchránil sa. Nik si Vás ďalej nevšíma a prípadne mohla byť roztržka vyvolaná aj umelo, aby sa posol prejavil.

Za týmto účelom sa poslovia učili ovládať svoje telo. Pohyby sa zrýchlili a stali sa pružnejšími. Svaly sa špeciálnymi cvikmi stali pružné a ako z ocele. Nezáviselo na ich objeme. Ak Vás trafí oceľové lano silou päť kíl a rýchlosťou dvadsať kilometrov zistíte o čom píšem. Za týmto účelom sme pre nich mali špeciálne nápoje, ktoré napomáhali, aby tieto procesy mohli v tele prebehnúť. Zbraňou bolo všetko, čo ste dostali do rúk. Prach cesty, kameň, konár, alebo hocijaká vec. Všetko si precízne precvičovali. Naučili sa bojovať tak, že sa vyhli úderu a vedeli ho zasadiť. Súčastne sa naučili, ako sa rýchlo bez stresu zmeniť na čosi čo ste videli, ale neregistrovali. Pomocou prvkov fatamorgány sa pred Vami zmenili na strom, či kameň. Fatamorgánu vedeli vyvolať určitými formulkami, ako aj telepatickým prenosom myšlienky do vašej hlavy. To znamená že ste videli ilúziu a verili ste, že je to pravda.

To, čo tu je opísané je neúplné. Ako ďalšia vec, čo tu nebudem opisovať bola výučba poslov na to, čo mali doniesť a odovzdať tým, čo museli prejsť časopriestorom bez toho, aby si mohli niesť všetko, čo potrebovali, ako aj pre tých, čo čakali vo svete fyzickom na informácie, ktoré mali poslovia odovzdať. Nie je totiž tajomstvo, ako tajomstvo.

Jediné čo Vám prezradím je skutočnosť, že si všetko uchovávali v hlave a v pamäti, ktorá nekončila smrťou.

Prišiel čas ukončenia a vlastne vyslania týchto univerzálnych bytostí do sveta.

Kolegovia: Je čas sa vydať na cestu. Araxes, ty sa vydáš na cestu ako prvá. Pôjdeš na územie zvané. ……… . Po určitej dobe sa za Tebou vyberie do uvedenej krajiny aj Artime. Pôjde inou cestou a prejde aj inými krajinami. Ak niektorá z Vás neprejde, tá druhá musí dokončiť úlohu aj za ňu.

Džerid, Ty pôjdeš do krajín orientu.

Annách a Ty tiež vieš kam a za kým sa vybrať. Odovzdaj informácie Áremu. On už bude vedieť, čo ďalej. Stačí ak mu odovzdáš posolstvo. Ostatné pones ďalej ku Gertrúdom. Dúfam, že prejdete všetci a ak nie, v čase sa nájdeme. Tak, či tak sa raz rozhodne ako ďalej. Prešli ste špeciálnym výcvikom a ste nositeľmi učenia i tajomstva. V momente ako posolstvo naplníte prídete o informácie.

Sme však tu, aby sme Vás našli a vrátili vám vedomosti a schopnosti.

Všetci sa rozišli a ja som zašiel za radou Kňazov, poradiť sa o ďalšom našom postupe.

Môj priateľ Althotas sa preniesol časopriestorom na miesto určenia. A to bolo naposledy, čo som s kolegami hovoril na veľmi dlhú dobu. Dnes už vieme aj ako to skončilo, všetci splnili svoju časť úlohy a došli do cieľa. Ale o tom niekedy inokedy zase v takomto vstupe.

Ja som ostal ešte niekoľko ľudských rokov, aby sme pripravili to, čomu sa nedalo vyhnúť. Vychovali sme nového faraóna, silného a obdareného inteligenciou i priateľmi, ktorí mu pomohli uchrániť túto krásnu časť zeme pred skazou. Podarilo sa to, aj keď sme s ním nemohli zotrvať až do konca jeho epochálnej vlády v prospech Egypta.

Toto spracovanie nie je konečné a niekedy ak bude na to priestor, doplním podrobnosti určitých výcvikových prvkov.

Tagy: dávna história, zabudnutá história