Úvod

Neviem presne, či názov Solitér presne vystihne to, čo chcem ja tu presne zachytiť, ale ja verím, že v kontexte napísaného sa to podarí pochopiť a ten názov bude mať potom ten správny význam.
V našich životoch sa stretávame so silami ktoré pochádzajú jednak z nás a jednak zo svetov paralel.
Nech už tie sily pochádzajú odkiaľkoľvek sú tu a ovplyvňujú nás všetkých viac, či menej a zasahujú do našich životov.
Roky som tápal akoby v tme a hľadal som odpoveď na to, že čo to spôsobuje. Hoci pravdu som mal na očiach celý čas, celý svoj život.
V mojom prípade sú to teda desaťročia a pred zhruba dvadsiatimi rokmi som toto aj istým spôsobom uvedomoval, ale som to nesprávne presadzoval nesprávne som to komunikoval. Chyba teda nastala aj niekde v pol ceste medzi komunikáciou a realitou života, keď sme vtedy s kolegami riešili, že ako ďalej a ako hlavne správne ďalej.
Chyba bola, že ja som celkom nepresadzoval staré pravdy a systém toho ako ďalej aj voči žiakom, ktorí mi rástli pred očami a menili sa tak ako rástli a zo žiakov sa stávali kolegovia. A tu nastala prvá chyba.
Hoci som to aj opísal ako istý návod v príbehu Hrad, aj tak som toto menil pozvoľna s odôvodnením, že je tu nová doba, ľudia sú iný a preto treba iným spôsobom ku nim pristupovať. Veď čo platilo kedysi nemôže platiť úplne teraz, keď sú ľudia iným spôsobom nastavený.
Avšak toto bola chyba a čo bolo dobré kedysi asi vedeli prečo je to dobré a niektoré veci netreba meniť len preto, že sa doba mení neustále na modernejšiu dobu.
Sila paralel a mágia sa až tak nemenia a treba toto akceptovať a brať na zreteľ. A tomu sa samozrejme bude treba opäť prispôsobiť.
Bude veľmi ťažké a pre niektorých jedincov skoro nemožné lebo len tak niekoho pretvoriť a búrať mu rokmi budované zvyklosti a systém väzieb emociálnych a osobných väzieb meniť na úkor iného niečoho bude veľmi náročné. Nie však nemožné a výsledok bude nakoniec stáť za tú námahu a čas ktorý tomu bude treba venovať.
Jednoduchšie to budú mať tí, ktorí prijmú toto za svoje hneď začnú podľa toho žiť.
Niektorí jedinci takto už fungujú aj keď vlastne často len intuitívne, či náhodne. Ale na nich vidíme tiež, že to funguje a my sme sa ich skôr snažili „stiahnuť“ ku nám miesto toho, aby sme šli tou cestou aj my.
Nuž, ale vieme čo treba zmeniť a vieme snáď aj ako to treba zmeniť a je len na nás, či to dokážeme.

Sily

Na samý úvod si treba uvedomiť, že naše telá majú sily a tie sú ako magnetické polia, ktoré vyžarujú plus a aj mínus.
Máme v sebe sily ktoré majú určitú polarizáciu a každý z nás ju má na inej silovej úrovni počas svojho života. Toto sa mení aj z pohľadu veku, ako aj z pohľadu zdravotného stavu a emočných vplyvov.
Sila je tu od momentu ako sa prvý krát nadýchneme, až do doby kým nevydýchneme posledný krát. (V skutočnosti posledný je nádych pri smrti, nie výdych.)
Sila je polarizovaná na plus, alebo mínus. Je to úplne jedno, či plus, či mínus, toto treba proste chápať ako vyjadrenie pre pochopenie toho čo opisujem. Táto polarizácia je teda rovnocenná. Nikto predsa nerieši akú má krvnú skupinu, stále to chápme proste ako krv.

Čo však treba vziať do úvahy je samotná Duša a uvedomiť si, že to aj ona tiež mení našu polarizáciu z jej pohľadu ako sa veci na úrovni fyzickej vyvíjajú a tým ovplyvňujú potreby duše. Duša má ako vieme Emočné Telo a toto ovplyvňuje naše životné pochody a cez to ovplyvňujeme Dušu a teda aj polarizáciu a tým Dušu ktorá potom mení polarizáciu –slovo s ktorým sa v tejto téme budeme často stretať.
Tu je základ vyžarovania a problému na ktorý sa následne nabaľuje veľa ďalších vplyvov.
Polarizácia, či už plus, či mínus tu nehrá žiadnu rolu v tom zmysle, že čo je pozitívne a čo je negatívne.
Tu je polarizácia aj plus a aj mínus rovnocenná a umožňuje nám spoluprácu v tej úrovni, aby sme vôbec vedeli spolu normálne vychádzať a do istej miery spolupracovať.
Osobne v tomto čase si nemyslím, že existuje niečo ako neutrálna polarizácia, že niekto povie ja nemám problém ja vychádzam s každým. Toto však rozoberiem trocha neskôr.
Sila polarizácie nám vytvára priestor na hľadanie prenikov a umožňuje spoluprácu. Funguje do doby než sa nám polarizácie nezosúladia. Proste ak má jeden plusovú a druhý mínusovú polarizáciu ide to dokopy.
Ak sa stretajú rovnaké polarizácie môže to od úvodu začať iskriť, ale nemusí to byť od úvodu pravda. Je to aj preto, že v úvode sila polarizácie nie je zladená do jednej úrovne sily, tak aby sme vedeli spolu vyjsť. Alebo naopak je tak v jednej úrovni, že je to opätovne problém.
Lenže, problém je aj vtedy, keď sa sily zladia.
To až postupne sa sily zladia začínajú sa trecie plochy vybíjať. Prirovnal by som následky ku tomu ak spojíte dve fázy dokopy vznikne menší výbuch a vyrazí to poistky. A rovnako ak sa aj dve fázy síce nespoja, ale dôjde ku prepätiu energie poistka „vyletí“. Proste to teraz asi vyzerá, že problém je všetko.

Riešenie?

Ako predchádzať týmto javom? Nuž jestvuje jednoduchá odpoveď ktorá je však aj problémom a jadrom úrazu.
Takýto ľudia si musia dať pauzu, respektíve sa musí stať každý z nich akoby Solitér.
To znamená, že ďalej musia isť buď s niekým iným, alebo samy.
Viem, že toto narazí na problém ľudskej podstaty ako takej a ľudia si povedia: “ľudsky si sedíme, my toto prekonáme.”

Nuž kolegovia neprekonáte a skôr či neskôr na moje slová dôjde. Ja osobne som toto zažil veľa krát, a aj v spoločenstve Anách som to mal celý čas na očiach ako oni fungovali. Trvalo mi desaťročia pochopiť toto a musel som zažiť nejedno takéto nezladenie polarizácie, než si dovolím bezpečne toto tvrdiť.
Dnes viem, že zrejme iná cesta nejestvuje a musíme sa vrátiť aj ku niektorým starým princípom fungovania a riešenia výučby a koexistencie aj v rámci spoločenstva Selekcia.

Solitérstvo niektorým kolegom proste aj vyhovuje. Mnohí sa „utiahnu do svojej samoty“, aby tak jestvovali alebo s pocitom slobody alebo pretože im takto vyhovuje byť a jestvovať. Spoločnosť iných ľudí vyhľadajú následne len podľa istej potreby, alebo do svojej blízkosti na istú dobu „pustia“ iných ľudí. Deje sa to samozrejme z rôznych príčin a počinov. Jednak je to možná výmena skúseností, potreba niečo odkomunikovať alebo len tak sa porozprávať. Väčšinou sú to však skôr stretnutia na dobu kratšiu ako dlhšiu.
Solitér je často odkázaný na samo vzdelávanie alebo na samo výskum učenia svojej cesty.

Často sa môže stať, že aj jedinec ktorý nie je solitér potrebuje z titulu prebudenia síl vo svojom vnútri byť sám istú dobu. Pretože jeho sila môže veľmi kontraproduktívne pôsobiť na okolie a iných kolegov. Náhly prejav sily sa prenesie do roviny Emočného Tela a to dokáže toto vyhodnotiť ako útok priamo na podstatu duše.
Jedinec, ktorý toto vyhodnotí ako útok na svoje JA sa potom zamýšľa prečo tomu tak je.
Obvykle sa stále niečo nájde a ak sa nenájde, tak sa umelo vytvorí lebo mozog nemá rád prázdno, – že sa niečo deje bez príčiny to mu proste nejde do súladu. Preto Emočné Telo s mozgom vytvoria anabázu toho, prečo sa to niečo deje. V taký čas ak sa nie je človek s prebudenou silou ochotný sa stať na istú dobu solitérom, tak je treba, aby ten ktorý to vyhodnotil ako útok na svoju osobu sa stal solitérom voči takej osobe. Teda aby s ňou prerušil na určitú dobu kontakty kým sa sily „nezladia“ prípadne neupokoja.
Táto sila ktorá sa u jedného prebudila u druhého môže byť dlhšiu dobu už aktívna a preto na seba skôr, či neskôr zareagujú.
______________________________________________________________________________

PS: Toto je úryvok s pripravovanej práce Solitér.