Vnútorná sila nie je niečo, čo môžeme mať len tak.
Je to plameň, ktorý v nás horí ešte skôr, než sa prvýkrát nadýchneme.
Nie je to odvaha bez strachu, ale poznanie, že aj strach je súčasťou cesty.

Vnútorná sila nepochádza iba z víťazstiev, ale hlavne z prijatia porážok, z bolesti, z chýb a pádov,
z poznania, že nič vonkajšie nás nemôže oslabiť, ak sme spojení s tým, čo je v nás večné.
Je to tichý súhlas s tým, čo je, a zároveň hlboká dôvera, že všetko, čo prichádza, má svoj dôvod, aj keď ho v danú chvíľu nevidíme.

Skutočná sila sa rodí v tichu, keď niet koho obviniť, a ani kam ujsť.
Vtedy sa pozrieme do seba a zistíme, že tam, pod všetkým hlukom vonkajšieho sveta, je niečo nezničiteľné — naša vnútorná sila.

Je to schopnosť nevzdať sa, aj keď sa nám zdá, že už nemáme z čoho čerpať.
Je to hlas, ktorý nám v tichu hovorí:
„Zvládneš to ešte raz.“

A čo urobiť preto, aby sme zvýšili svoju vnútornú silu?
Tu začína priestor pre sebapoznanie a sebarozvoj.

Sebapoznanie znamená pozrieť sa do seba úprimne, bez masky.
Uvedomiť si, kto sme, čo cítime, čo nás formuje a čo nás brzdí.
Sebapoznanie je uvedomenie, kto sme.

Sebarozvoj je ten krok, ktorý nasleduje po poznaní.
Je to vedomé rozhodnutie rásť, meniť sa, zlepšovať a žiť v súlade so sebou.
Sebarozvoj je odvaha stať sa tým, kým naozaj môžeme byť.