10
Oct

Návšteva

   Odoslal Ventus a zaradil do Príbehy, Zamyslenia

Som šťastný. Po dlhej dobe som sa dneska cítil veľmi príjemne, a preto som sa rozhodol napísať tento blog a podeliť sa s Vami o pár príjemných pocitov a zanechať tu odkaz do budúcnosti keď budem niečo hľadať. Bohužiaľ, nikdy som nemal talent a dar slova, preto neviem zachytiť tú energiu do tohto textu a svoje pocit ale hádam aspoň niečo z toho bude.
Dneska som sa po dlhej dobe, cca 7 rokov, stretol s jedným deduškom. Toto stretnutie mi dalo veľa, mnohé som pochopil. S deduškom som sa stretol u neho doma a po pár sekundách som zistil, že sa vôbec nezmenil, je presne taký ako bol pred mnohými rokmi, vitálny plný energie. Bohužiaľ som sa u neho mohol zdržať len pár minút ale tých pár chvíľ mi dalo extrémne veľa pozitívnej energie, ktorej mám na rozdávanie. Človek si pri takomto rozhovore uvedomí zopár vecí. Deduško do dnešného dňa pracuje, každý deň, je čulý, milý a hoci roky rozpráva tie isté príbehy, keď ich človek počuje po pár rokoch je to úžasný pocit. Je skvelé vidieť, že keď niekto niečomu verí a žije život, ktorý ho napĺňa a robí ho spokojným napriek tomu, že ten život nie je jednoduchý a mnohokrát sa s deduškom nemaznal, aj tak ten človek je vyrovnaný s osudom. U málokoho v dnešnej dobe môžeme pozorovať, že žije svoj život tak ako si to možno naplánoval ale pri ňom človek ani na chvíľku nezapochybuje, že táto cesta bola pre neho určená a kráča po nej presnými krokmi.
Prečo toto všetko píšem? Uvedomil som si (čo už vlastne veľakrát), že napriek tomu, že cesta, ktorú sme si vybrali resp. po ktorej kráčame, snažíme sa kráčať nie je jednoduchá, mnohokrát nás to ubije až zničí, dôležité je sa nikdy nevzdať. Tak ako aj tento deduško verím, že aj mnoho z nás dôjde do svojho cieľa (on už je dávno tam) a verím, že každý z nás bude žiť svoj život taký aký chce a každý dôjde do svojho cieľa, ktorý tam niekde v diaľke je. Píšem toto celé možno aj kvôli tomu, že raz sa budem chcieť vzdať a prestať a vtedy sa vrátim k tomuto príspevku a pripomenie mi to dnešný deň, tú pozitívnu energiu a viem, že ma to posunie niekam zas ďalej a možno aj niekoho z Vás.
A ešte jedna dôležitá vec: Ľudia sa nemenia ( a som tomu rád ).

Ventus

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Štvrtok, Október 10th, 2013 o 19:53 a je zaradený pod Príbehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

11 komentárov

 1 

Deduško, o ktorom píšeš, musí byť naozaj neobyčajný. Takáto energia je citeľná z ľudí, ktorí plnia svoje poslanie s radosťou a presvedčením, že robia presne to, čo robiť majú. Stretnutie s takýmito ľuďmi je vždy veľmi inšpirujúce a dá sa k nim chodiť pre pravidelnú dávku motivácie a chuti do života, ktorú poskytnú každému, s kým sa pustia do debaty. Pritom sami akoby jej mali nekonečné množstvo. Kto raz nájde svoju pravú cestu a kráča po nej, vyžaruje to z neho na každom kroku.

Október 10th, 2013 at 20:20
 2 

Ľudia sa fakt nemenia aj keď si v živote zahrajú rôzne role, ak však poznáme svoju cestu a nemáme o nej žiadne pochybnosti je to polovica úspechu...

Október 10th, 2013 at 21:28
 3 

Zaujímavý príbeh a postreh. Ja som sa nad ním zamyslel aj z iného aspektu pohľadu a ak dovolíte pár mojich postrehov.

1- Tvoj Deduško je akoby na druhej strane. Na inej strane v zmysle formy cesty, ako si Ty a predsa ti vie dávať zmysel prečo ísť ďalej. (to je samozrejme len a len dobré 🙂 )
2- Je vo veku, keď si na mňa už sotva niekto spomenie, že som vôbec jestvoval 🙂 a je dobre, že je ešte v takej kondícii a dokáže rozdávať silu.
3- Toto je ukážka formy rovnováhy, keď sa pretnú dve cesty a teda aj dve formy ciest. (na rozdiel od vás ja viem presne o kom píše, a preto si dovoľujem tieto úvahy)
4- Konečne si sa pohol a som tomu rád :).

Október 11th, 2013 at 10:02
 4 

Myslím si, že tento príbeh viacerým pripomenie, že sa netreba vzdávať a stále treba ísť ďalej, aj keď je to niekedy ťažšie a niekedy ľahšie 🙂

Október 12th, 2013 at 20:21
 5 

A kolki z nas su si isti, ze idu po tej spravnej ceste? Je treba ist dalej, ale je treba sa aj zamyslat ci tou cestou, ktorou prave idem.
Inspiracia je super ked cloveka nakopne spavnym smerom! A to spravnym je rozhodujuce...

Október 13th, 2013 at 04:04
 6 

Theos: Pre každého je správna iná cesta, iný spôsob, akým sa dopracovať k cieľu. Ak máš pochybnosti, či cesta, ktorou kráčaš, je tá správna, budeš stále prešľapovať na mieste a nepohneš sa dopredu ani dozadu. Zo skúsenosti viem, že niekedy to treba proste risknúť a kráčať. Je to lepšie ako stáť na mieste a čakať na znamenie, či ísť alebo neísť.
A ak okolo jednej cesty chodíš už mnoho rokov a napriek pochybnostiam a zneisteniam z rôznych strán sa k nej stále nejakým spôsobom vraciaš, tak vyčkávanie a premýšľanie, či sa po nej pustiť alebo nepustiť, je už len zbytočnou stratou času. To, či sme išli správnym, alebo nesprávnym smerom, aj tak možno zistíme až "na druhej strane" a stále lepšie nazbierať skúsenosti možno aj na "nesprávnej" ceste, ako premeškať život váhaním.

Október 13th, 2013 at 09:05
 7 

Theos, úplne s tebou súhlasím. Je správne pýtať sa na cestu, aj keď si na nej, aj keď si mimo nej. Napredovanie nie sú predsa rýchlostné preteky 🙂

Osobne razím cestu pohybu – nech už je rýchlosť akákoľvek – je individuálna. Dôležitá je pre mňa motivácia - poháňa ma niečo zvnútra - je to možno hlad po poznaní pravdy, samého seba - po spoznaní a prekonaní svojich hraníc, možno len hlad ako taký...

Ventus – ani nevieš ako som rád, že si nabral nový dych. Týmto poháňaš ďalej nielen seba, ale aj iných - prosím nechci všetkých menovať 🙂

Október 14th, 2013 at 12:48
 8 

Theos, zastávam názor, že to, či sme na správnej ceste zistíme podľa nášho vnútra, ono nám napovie či je to správne a to napriek akýmkoľvek prekážkam. Však ak určité teórie sú pravdivé, tak koniec koncov sme si tento život, tieto cesty už dopredu naplánovali, tak aby čo najlepšie slúžili nášmu rozvoju. Možno to občas trvá dlhšie sa odhodlať a vykročiť cestou (akoukoľvek) ale za pokus to určite stojí, totižto v tomto neexistuje zlyhanie, že som si vybral zlú cestu, je to len zistenie, že táto nie je tá, ktorou mám ja kráčať, ale do budúcna aj toto zistenie môže byť pre mňa veľmi cenná informácia.

Október 14th, 2013 at 14:16
 9 

Ventus, síce súhlasím s tým, že základné povahové črty človek nedokáže zmeniť, ale ak zmeníme postoj k samým sebe, naše myslenie dejú sa zázraky 🙂 nielen v nás, ale aj v správaní voči nám.

Október 14th, 2013 at 14:28
 10 

Drahi kolegovia suhlasim s Vami.
Moj komentar som myslel vseobecne. Zistil som, ze vidim okolo seba takych coi zabudaju na sebareflexiu a tou je prave kontrola seba sameho ci cestou, ktorou kracam kracat chcem. A potom az neskoro zistia, ze zasli pridaleko niekde kam vlastne ist nechceli. A niekedy to nie je len strata casu, ale aj nemoznost navratu. Takze opatrnosti nikdy nie je dost a dopredu treba ist a skusat, ale ostrazito lebo niektore kroky nam mozu byt "osudne".
Bohuzial (a ci mozno nastastie) mnohe cesty treba najprv skusit ci so to tie, ktorymi sa chcem vydat a neda sa len pozerat a nevykrocit, lebo nic nezistim.
Amen 🙂

Október 14th, 2013 at 20:56
 11 

Theos:
Tvoja posledná veta ma hlbší význam, než si mnohí uvedomujú. Ak budeme len stáť netreba sa diviť, že svet je úplne inde než sme my sami :).

Október 16th, 2013 at 13:08

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.