Nie som zástanca regresov. Prečo? Za prvé 99% ľudí to nevie robiť, len sa tvári a 99% ľudí sa tvári, že sa cez "ten daný regres" niekam do minulosti dostali. Vrcholom hlúposti sú spomienky z prenatálneho obdobia.
Ak si na niečo chcem spomenúť možno cez reálnu hypnózu sa to dá ak chcem. Ak niečo chcem vytesniť zo svojho života asi to má zmysel prečo som to vytesnil.

Regres do minulého života je prepytujem hlúposť. Videl som už veľa krát Kleopatry, faraónky, kráľovné, cisárov, kráľov, rytierov a i.
No nevidel som roľníka, upratovačku, bezdomovca a či obyčajného úradníka.

Každý pseudo regres sa stále končí tým, že dotyčný - dotyčná, bol - bola v predchádzajúcom živote, veľmi významná bytosť a osobnosť. Nikto nežil len obyčajný život. A ak by sa niekto našiel, že žil obyčajný život, tak ho minimálne zavraždili, lebo ... .

Ten kto si pamätá útržky z minulého života má otvorenú a "neuzamknutú myseľ a spomienky". No tie útržky má preto, aby správne videl smer v tomto živote a aby mal "kompas" v hlave, že prečo a kam smeruje. Regres do minulého života sa nedá robiť - nedá sa preklenúť časopriestor medzi smrťou-životom-smrťou-životom. Lebo videl som už supermanov ktorí "akože" prešli niekoľko životov dozadu. Ten kto si cez útržky vie spomenúť a vedieť ako žil, nepotrebuje pseudo regres. On to proste občas vie a vie si spomenúť. To mu pomáha pochopiť to, čo má v tomto živote dokázať a dosiahnuť.

Takže, toto je môj názor na regres a teraz ma ukrižujte za to 🙂

Theos – ani ja som nechcel byť tvrdý, ale občas sa mi to podarí.
Pravda je taká, že niekedy proste svoj život nezvládame a pomôže ak sa niekomu môžem stým zdôveriť. Veď ak by bol regres istou formou psychoterapie, že sa vyrozprávam z toho čo ma v tomto živote ťaží, tak dobre. Ak, ale má byť únikom pred realitou tohto života, tak to už nesúhlasím. Mágia a jej rôzne techniky a odbočky v nej používané sú často zneužívané - a preto potom mnohými odsudzované.
Ja ani neviem, či regres vlastne môžeme zaradiť do techník mágie. Skôr by som ju radil k „ľahkej“ ezoterike a či k liečiteľstvu.
Takže zastávam názor, že ak mám problém treba mať odvahu ho pomenovať, že mám takýto problém a vychádza z tohto.
Nedá sa stále pomôcť človeku, ale aspoň ten človek zomrie 🙂 ujasnený s tým prečo má problém a nebude to ho hľadať v minulom živote. Veď ten problém sa týka predsa tohto života. Smrťou proste problémy zosnulého pre daný život končia 🙂
Tak, ak niekto občas "zahodí príbor", tak to treba vedieť rešpektovať, že proste mal dôvod pre ktorý ten príbor už nevládal ďalej držať v rukách.

Otázka, ale zostáva. Pomáha regresná terapia alebo len klameme sami seba?
Pokúšali sa mi robiť regresnú terapiu niekedy okolo roku 1995, ale nemalo to veľký úspech.
Vtedy pani čo mi ho robila a nemalo to úspech povedala, že mám silnú vôľu a že ani hypnózou by to nešlo.
Samozrejme nie podľa tohto pokusu sa nevykreoval môj názor.

Avšak keďže pri regresnej terapii, ak je správne robená dochádza k odblokovaniu úzkostných momentov prežitých v minulosti. Tak sa nám pod vedením psychológa môže podariť správne spracovať prežité traumatické momenty života a zbaviť sa úzkostí.

Opäť sa však ocitáme v prítomnom živote a nie v živote minulom.

Takže suma sumárum minulého života sa to opäť nedotýka.
Váš názor?

Poznám prípady, ktorým regres pomohol niečo vo svojom vnútri otvoriť a objasniť si, vytiahnuť do vedomia to, čo nevedeli predtým jasne uchopiť a porozumieť tomu. Ale pravdu povediac, je to jeden z milióna a aj to je človek, ktorý túto predispozíciu už mal. Problém nastane, ak má tento jedinec prirodzene "otvorenú myseľ a pamäť" a regres mu toto všetko ešte viac podporí. Síce je to v danom momente nápomocné a krátkodobo super efekt, ale ak mal človek to vnútro nastavené na to, aby sa vedel podľa niektorých momentov z minulosti riadiť, tak mu umelý zásah môže otvoriť tie dvierka viac, než by bolo pekné, až to potom musí sám zablokovať, aby z toho nezblbol.

Pre zaujímavosť je to určite fajn, ale v mnohých prípadoch to zrejme odzrkadľuje skôr podvedomé túžby človeka zmiešané s videným a počutým, než reálne minulé životy.

Ja čo si na svoje inkarnácie spomínam, tak si radšej ani nespomínam 😀 sú to momenty, útržky, situácie... a pocity z nich sú príliš intenzívne na to, aby som to chcela vláčiť každý deň so sebou. Na to mám svojich aktuálnych problémov viac než dosť. Beriem to len ako pomôcku, jedno z mnohých vodítok. Načo mi je napríklad spomienka na hladomor, vďaka ktorej si do dnešného dňa nemôžem nabrať jedlo zo spoločnej misy na stole, až kým všetci ostatní nemajú nabraté? 😀 Potom je taká spoločná rodinná praženica hotovým traumatickým prežitkom 😀

Inak, ak sa chcete zabaviť a máte trošku otvorenú myseľ, mrknite si seriál Westworld. Síce téma umelej inteligencie atď, ale jednak veľmi dobre spracované (trošku krvi a násilia snáď zvládnete :D) a jednak sa na to dá dívať aj z iného uhla pohľadu... že vlastne my sami kľudne môžme byť takéto "výtvory" niečoho väčšieho a keď dospejeme do určitého štádia, tak si mnohé veci uvedomíme z úplne iného uhla pohľadu 😀 ale to len tak na okraj 🙂