Len kľud, mier a pohoda. Asi tak by som nazval moju návštevu na cintoríne. Celý deň si myslím, že je spln, ale zistil som, že nie je. Skončil v stredu ráno, no ja mám asi dozvuky. Od rána ako som vstal ma niečo volalo na cintorín. Cítil som z toho taký pokoj a kľud. Povedal som si: dobre, pôjdem, ale až večer. Bolo asi sedem hodín a tma, ako sa na december patrí. Našiel som doma poslednú sviečku. Ani neviem, prečo som ju hľadal, ale keď som ju našiel, vedel som, že ju mám zobrať.

Cesta na cintorín ani netrvala dlho. Raz-dva som bol hore. Brána bola dokorán otvorená a doslova ma to stiahlo k domu smútku. Na dome smútku sa svietilo, čo znamená, že niekto zomrel. Automaticky som vytiahol sviečku a na znak vďaky, že cintorín ma prijal, som ju chcel zapáliť ku krížu, kde sa pália sviečky. Ostal som prekvapený, že bolo úplné bezvetrie, ale moja sviečka sa nechcela zapáliť. V tom ma niečo obrátilo a posunulo ku domu smútku. Rozpálila sa mi ruka, v ktorej som držal zapaľovač a vtom momente som vedel, že je to znamenie, že mám zapáliť sviečku práve tam. Tak som aj urobil. Potom som sa otočil a preciťoval som okolie cintorína. Zavrel som si oči a preciťoval. Bol to nádherný pocit. Cítil som spiacu prírodu, stromy a všetko živé, čo tam je, ako spí, ako to dýcha, oddychuje.

A súčasne som cítil prítomnosť inej mŕtvej energie. Krásne to tam prúdilo okolo mňa a cezo mňa. Energie, čo prúdia na cintoríne, sú v každom období iné. Ale mne sa najviac páčia v zime. Je to takzvaná čistá energia. Keď som otvoril oči, neveril som tomu, čo vidím. Krásne oranžové svetlá sa tiahli ponad celý cintorín. Mal som dokonca pocit, že v tom stojím aj ja. Vtedy som pochopil, prečo som mal ísť hore na cintorín. Bol som odprevadiť mŕtve duše.Vonku mohlo byť aspoň 5°pod nulou, ale mne bolo horúco. Ten pohľad ma tak rozohrial, ako už dávno nič. Ten pocit bol neskutočne silný. Som veľmi rád, že som tam bol a že som tomu mohol byť svedkom. A prajem to každému, aj tým, čo nemajú radi cintoríny, aby to aj oni raz videli a zažili ten krásny pocit, keď ste pri niekom, kto odchádza preč z nášho pozemského života a jeho duša si hľadá svoj tunel.