Dlho som premýšľal nad tým, ako začať vôbec niečo takéto opisovať. Väčšina si pomyslí, však čo je to strach a povedia si, že ak sa niečoho bojím, nejdem tam, alebo to neurobím. Ale našou úlohou aj do budúcnosti je prekovať strach a ísť ďalej, však predsa nebudeme kvôli strachu stáť na mieste niekoľko rokov.

Možno sa pýtate, prečo práve ja píšem o strachu. Píšem o ňom preto, lebo sám som v situácii, keď ho musím prekonávať. A myslím si, že sme tak na tom viacerí, len to nechceme priznať pred okolím, aby nás niekto nezosmiešnil. Nie je hanba báť sa niečoho, čo nepoznáme, dokonca nie je ani hanba báť sa poznaného. Predstavte si, že aj v osobnom živote sa bojíme obyčajných maličkostí, ako je napríklad pavúk alebo nejaká pracovná porada, skúška v škole a pod. Tu by som mohol vymenovať X ďalších príkladov, ale nepíšem tento príspevok preto, aby som hovoril čoho sa bojíme a čoho nie.

Rád by som sa podelil o pár vecí, ktoré mne začínajú pomáhať s prekonávaním strachu. Prvou je asi technika, ktorú mi poradila kolegyňa Tara. Prídete niekde do priestoru – či je to cintorín, kaštieľ, les alebo nejaká stará budova či jaskyňa a začítate cítiť ten hnusný pocit že je tu niečo, čoho sa bojíte. Tak jednoducho urobte jednu vec – rozšírte svoju auru tak, aby ten pocit ostal za ňou. Proste poviete si: „mne sa nič nemôže stať, ja som v bezpečí“. A nezľaknite sa, ak vám to na prvý raz nevyjde. Nič sa nedeje. Však ako hovorí Najvyšší Veľkňaz Ašarat: „aj majster tesár sa utne“ a predsa to nevzdáva a robí to ďalej a skúša a učí sa na svojich neúspechoch. Toto by bolo jedna technika na prekonávanie strachu.

Druhú techniku by som nazval asi napojenie na človeka, s ktorým ste a ktorý sa nebojí, pretože nevidí a necíti absolútne nič. Toto sa mi podarilo urobiť, keď som sa raz išiel s kamoškou prejsť na cintorín v noci. Ona si suverénne išla akoby nič a ja som mal čo robiť, aby som sa udržal a neušiel preč. Asi by sa ťažko vysvetľovalo, prečo som z tade zdúchol. Tak som sa nejako prekoval a išiel som ďalej. Skúšal som prvú opisovanú techniku, ale vtedy mi nejako nefungovala. A potom som si uvedomil, že som nejako spojený s jej aurou. Napojil som sa na jej auru a precítil som ten jej pocit, ktorý mala – že sa nebála, nemala strach. Opakujem, napojil som sa, nie sťahoval z nej do seba! Je to rozdiel. A nejako som si uchoval ten pocit v sebe. A teraz keď idem niekam, tak si spomeniem na ten pocit a ide mi to už ľahšie.

Čo z tohto vyplýva? Že ak chcete prekonávať strach, tak na začiatok je dobrí chodiť von vo dvojiciach, trojiciach a skúšať. Odporúčam to hlavne aj preto, lebo neviete, čo sa môže stať, napríklad spadnete do nejakej diery, čo kvôli tme neuvidíte, alebo sa stane niečo iné. Berte to aj ako BOZP, bezpečia nikdy nie je dosť.
Ale sú tu ešte aj iné možnosti, ako sa prestať báť a jednou z nich je váš vlastný adrenalín. To znamená v ľudskej reči asi toľko, že keď vás niekto parádne nasrdí, tak sa nebojíte vojsť niekam do tmy, lebo vás ten dotyčný tak naštartoval, že vám je prakticky jedno, či je alebo nie je niečo v tme. A vtedy odporúčam zapamätať si ten pocit do budúcnosti.

Dúfam, že vám tieto slová pomohli pohnúť sa vpred a dúfam, že vám aj moje rady niekedy pomôžu. V prípade vašej skúsenosti budem rád, ak ju hodíte do komentáru. Možno vaša rada pomôže mne.

Tagy: duchovný rozvoj, Ezoterika, Mágia, strach