Praktická príprava na astrálne cestovanie:
V predchádzajúcich blogoch ste si mohli prečítať dôležité body o predpríprave. Mám pre vás skvelú správu – teraz sa môžeme smelo vrhnúť na prípravu! 🙂 Odložme teraz srandu bokom. Nakoľko astrálne cestovanie je asi najkrajšia vec, čo môžete zažiť, v prípade podcenenia vlastných schopností a nedodržania určitých pravidiel, na ktoré dôrazne upozorňujem, môže to byť takisto veľmi nebezpečné cestovanie. Väčšinou krása poznania a riziko s tým spojené idú ruka v ruke ako brat a sestra. Rád by som vás preto ešte raz požiadal, ak chcete pokračovať čítaním a praktizovaním cvičení astrálneho cestovania, ktoré budú v ďalších kapitolách, vráťte sa späť a dôkladne si prečítajte a pochopte kapitolu o predpríprave a dôležitých pravidlách! (blog č. 7 o Astrálnom cestovaní) a tento blog (č. 8 – príprava).

Pri astrálnom cestovaní paradoxne začneme návratom. Podobne ako pri niektorých riešeniach problémov alebo pri programovaní, aj tu je potrebné začať od konca. Bolo by odo mňa neľudské vás naučiť vycestovať a až na konci vám opísať návrat. Zo skúsenosti poznám niektoré ľudské povahy pachtiace sa dopredu bez rozmýšľania – nech im je zem ľahká – cesta späť je v niektorých prípadoch už nemožná. Takže toľko pre odstrašenie nepripravených a pre pochopenie tých, čo si myslia, že pripravení sú:

A. Technika návratu:

Táto technika je veľmi dôležitá a v žiadnom prípade by som ju nepodceňoval. Základom astrálneho cestovania a najmä pri spoznávaní diaľok vesmíru je nielen vždy vedieť odísť a prísť možno s novými poznatkami a vedomosťami, ale hlavne v (pôvodnom) ideálne neporušenom stave vedomia a duševného zdravia, podobne ako sme aj odchádzali. Pri začiatkoch je mimoriadne potrebné, aby sme sa vrátili spôsobom, akým sme odchádzali, to znamená, keď sme si predstavovali, že odchádzame spôsobom „naše telo, miestnosť, dom, ulica, mesto, krajina, kontinent, planéta Zem, slnečná sústava“ a pod., tak takýmto istým štýlom ale samozrejme v opačnom poradí aj prichádzame späť až do svojho tela. Čiže kdekoľvek som, snažím sa ísť tou istou cestou aj späť.

Pri tomto je veľmi pomocné používať vlastné modely, ktoré ešte budem opisovať. Podľa týchto modelov astrálu vieme určiť, kde sa približne nachádzame a akou cestou je potrebné vrátiť sa späť. Nemusíme mať zbytočný strach, že netrafíme naspäť ako keď sa napríklad ocitneme v cudzom meste, ktoré nepoznáme. Naše vysunuté vedomie je neustále spojené s naším telom, a celé to riadi naša bytosť, naše nadvedomie, týmto stačí zadať príkaz, že chceme ísť späť a v tej sekunde je naše vedomie doma – v našom tele. Čiže nemusíme sa báť, späť sa dostaneme automaticky, keď zadáme pokyn návratu do tela. Vlastný model nám však pomôže lepšie chápať komplexnosť astrálu a tiež nám v budúcnosti bude slúžiť ako mapa, keď sa niekde budeme chcieť znovu dostať.

Pri cestovaní nie je potrebné mať strach. Jediný strach, ktorý vám môže pomôcť je strach intuitívny – poprosím prečítať si “Ašaratovu – Knihu mágie” na lepšie pochopenie pojmov. Ostatné druhy strachu v určitých prípadoch môžu pôsobiť kontraproduktívne, pretože buď na seba zbytočne upozorníme a zanecháme tak emočnú stopu k nášmu telu a vedomiu, alebo sa vrátime späť do tela rýchlosťou, ktorá nám nie je blízka (t.j. hodinu nám trvalo dostať sa napr. na planétu Mars a teraz na základe toho, že sme sa zľakli, sme späť v tele rýchlosťou myšlienky). Tieto rýchle návraty najmä spojené so zľaknutím alebo strachom nemajú ideálne následky na psychiku a môže sa nám stať, že budeme pár hodín alebo aj dlhšie chodiť po byte a hľadať „samých seba“ alebo prinajlepšom nás pár hodín bude zbytočne bolieť hlava.

Nikdy nepodceňujeme návrat a vždy tomu venujeme podstatnú chvíľu – väčšinou naozaj toľko času, koľko nám trvalo ísť “hore”. Pri začiatkoch táto doba samozrejme môže byť odlišná, keď len hľadáme spôsob, ako sa odlepiť z tela a dostať sa niekde hore. Neskôr sa však budeme držať tohto pravidla. Keď nám bude trvať vycestovanie 5 minút, tú istú dobu budeme potrebovať aj k návratu. Keď to bude 5 sekúnd, tak z výletu si môžeme dovoliť návrat tiež za 5 sekúnd.

Image-6
B. Technika očisťovania:

Ešte by som rád upozornil, že pri cestovaní sa na nás časom môže čo to „nalepiť / nasať“ – aj napriek tomu, že sme už niektorí skúsení cestovatelia. Vtedy je potrebné naučiť sa techniky očisťovania sa.

Najčastejšie sa stretneme s tým, že sa na nás nalepia malé „potvorky“ – niečo ako elementály alebo bioplazmatické zhluky, ktoré môžeme aj my našou zvedavosťou zbytočne upútať a zobrať na seba. Sú s tým potom spojené určité problémy či už energetického charakteru (môžeme sa cítiť slabí, vyčerpaní) alebo emočného či už mentálneho prejavu (postupné menenie nálad – do agresivity, nervozity alebo zmeny charakterové a časom aj zdravotné).

Techniky očisty už určite poznáte podobne ako sa tomu učíme na prednáškach mágie alebo energetického liečiteľstva. Môže to byť napr. sprcha – na slabšie entity stačí obyčajná fyzická, alebo mentálna sprcha – keď si predstavujeme zlaté kvapky a tým prečisťujeme svoju auru. Pri náročnejších technikách je nutné naučiť sa spôsob poslania programu alebo entity preč pomocou živlov (spálením v sviečke, rozpustením vo vode, stiahnutím do hĺbky zeme a pod.) alebo pomocou silnejšieho programu – ideálne poslať „to“ preč odkiaľ sme to omylom zobrali alebo sa to na nás „pricuclo“. Taktiež je možnosť nájsť vo vesmíre bytosti, ktoré sa takýmito zhlukmi energií alebo „entitami“ živia a keď sa s nimi „skamarátite“, dokážu vám byť v niektorých prípadoch celkom užitočné a pritom ide o situáciu „výhra – výhra“.

Existujú aj iné formy čiernych pasažierov, parazitov a predátorov, ale to už by som radil do astrálnych útokov a k nim potrebných obrán. Nakoniec sa vám Ašaratova kniha aj môže zísť Kniha mágie

🙂 Pri týchto problémoch by som každému odporučil obrátiť sa na odborníka, čo sa venuje mágii – či už bielej, čiernej alebo zelenej… Čo je komu bližšie.

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Saturday, March 8th, 2014 o 17:34 a je zaradený pod Ezoterika, Nezaradené, Výuka. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

7 komentárov

 1 

Takto mám otázku.
Je v hodné mať pri sebe niečo ako strážcu? Či to nie je treba. Teda aby ma niekto fyzicky nevyrušil alebo som mnou nezatriasol. Starí apo mi vraveli kedysi, že oni sa strážili navzájom.

March 8th, 2014 at 21:36
 2 

Starý apo asi pochádzal z Tibetu, tam mali takéto praktiky a často pri začiatočníkoch sedeli aj dvaja a jeden strážil telo a druhý sledoval, kde sa malý fagan púšťa v rámci astrálu. Nuž meditácie kedysi a dnes sú rôzne. Dnes už polospánku alebo relaxácii nadávajú, že meditácia...

Ale aby som odpovedal, netreba nikoho - dôležité je cvičiť sám a nebyť nikým a ničím vyrušovaný. Ak máte doma manželku, psa, pavúka alebo svokru - niekde sa zatvorte a poproste ich dôrazne, že keď sa vás chytia pri meditácii alebo vás ináč vyrušia, že nastane peklo na Zemi... Preto je dôležité cvičiť osamote!!!

March 9th, 2014 at 20:15
 3 

Pán kolega Stratus, páči sa mi jednak opis a i prístup a poňatie uvedenej témy.

March 11th, 2014 at 10:13
 4 

Ďakujem Nekroman, pozdravujem tam dole! 😉

March 13th, 2014 at 17:22
 5 

Čo najhoršie sa môže cestovateľovi stať, ak návratu nevenuje patričný čas? Je to len o dočasnom otrase, že človek sa cíti, akoby nevedel kde je, alebo aj z nesprávneho návratu formou šokovej terapie môžu ostať dlhodobejšie následky na psychike?

Ako zistíme, že sa na naše astrálne telo niečo počas cesty "nalepilo"? Keď človek ešte nemá vycvičený spôsob, akým by to vedel spoľahlivo zistiť, aké sú najčastejšie príznaky?

March 14th, 2014 at 12:20
 6 

Už som skoro zabudol odpísať veľkňažnej, nech mi to tí hore a dole odpustia!

Áno, nemusí to zostať len pri krátkodobých otrasoch, keď sa oprášime a ideme ďalej. Môže sa stať, že pri opakovaných netrénovaných návratoch nervový systém dostane tak zabrať, že človek sa z toho bude dlhodobo liečiť.

Najčastejšie príznaky nalepenia sa (prízrakov) bývajú v tom, že sa nám z ničohonič menia nálady, začneme po všetkých okolo "štekať" (ak sme to teda nerobili doteraz), cítime, že nemáme na nič chuť, že strácame energiu a že sa celý svet okolo nás nejako divne začína chovať. Všetci sú nejaký divní, iba ja som OK... Vtedy treba začať uvažovať, či tak náhodou na nás niečo nepôsobí. Môžu to byť zmeny emócií, chovania a správania sa - väčšinou teda k negativite.

March 17th, 2014 at 19:51
 7 

No a ešte si mi odpísal aj s malým "V" na začiatku titulu..
Ale inak odpoveď pekná a súvislá, takže nech ti je zem ľahká 🙂

March 17th, 2014 at 19:56

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.