Mravec si šiel svojou cestou a zrazu stretol pre neho neznámeho človeka a veľmi sa tomu potešil…

Človeka ešte nevidel ale počul o ňom rozprávať svojho pramravca. Oslovil ho a človek mu rozumel.

“Neveril som tomu, že ťa môžem raz stretnúť.” Porozprávaj mi niečo o sebe, alebo radšej, ako ma vnímaš? Vidím, že si veľký, ale som veľký aj ja? Máš pocit, že som silný? Čo všetko môžem dokázať? Je to, čo robím správne?”.

Človek mu odvetil, že nemá veľa času pretože sa musí venovať iným veciam ale mravec bol so stretnutia taký ohromený, že nedokázal človeka len tak pustiť ďalej bez odpovedí. “Vnímaš ma ináč ako ostatných mravcov? A dokážem aj ja byť raz taký veľký a silný ako ty? Čo mám robiť a je správne to, že nosím ihličie z južnej strany lesa alebo ho mám nosiť z inej strany?”

Človek nevedel, čo odpovedať – videl, že mravec na svoju veľkosť dokáže odniesť veľa, je aj usilovný, ale nevedel, čo je vlastne úloha mravca a nechcel mu tiež povedať, že jeho sila je v porovnaní s inými zvieratami alebo ľuďmi minimálna…

Potešil mravca teda odpoveďou, že je výnimočným a že spomedzi mravcov vo svojom mravenisku je jedným z najstatočnejších, najmúdrejších a naj…

Mravcovi to stále bolo málo a chcel vedieť, či je veľa takých mravenísk a že či on je naj spomedzi všetkých mravcov…

Človeka už dožralo toľko pre neho zbytočných otázok a tak mravca zašlapil. Bolo ticho a kľud.

Človek si šiel svojou cestou a zrazu stretol pre neho neznámu bytosť a veľmi sa tomu potešil…