Prichádzame so štvrtou časťou Vesmíru a jeho zákutí – čo je vlastne spojenie astronómie a astrálneho cestovania. Nakoľko tieto oba pojmy používajú ten istý základ, sú od seba značne odlišné. Pre ujasnenie dojmov, pojmov a očakávaní sa zatiaľ venujeme len definícii “Vesmíru” – skôr z astronomického hľadiska. Je to potrebné naštudovať, pretože keď sa neskôr budeme rozprávať pri osobnej alebo skupinovej výučbe o vybudovaní si vlastného modelu v rámci astrálneho cestovania alebo pri odvolávaní sa na astronomické pojmy, odrazu budeme stratení, že čo sa od nás vôbec požaduje. Presadzujem teóriu, že je potrebné veci správne pomenovať a zadefinovať, aby sme sa neskôr vyhli nedorozumeniam a problémom. Takže, ak máte záujem venovať sa astrálnemu cestovaniu a spoznávaniu vesmíru, zostaňte ešte trpezliví a vychutnajte si nasledujúce riadky – odporúčam ideálne pri kávičke 🙂

Súhvezdia

Súhvezdia sú zoskupenia hviezd tak, ako ich môžeme vidieť na oblohe zo Zeme. Sú tvorené pomyslenými spojnicami niekoľkých najjasnejších hviezd. Pripomínajú predmety, zvieratá alebo postavy špeciálne z gréckej mytológie, sú však len ilúziou kvôli skresleniu videnia – ich hviezdy sú v skutočnosti v rozličných vzdialenostiach od Zeme. Takisto je vhodné podotkúť, že každá civilizácia mala vždy rozdielny systém súhviezdí. Aby v tom bol nakoniec ako-taký poriadok, tak Mezinárodná astronomická unia (v roku 1925) nakoniec ustanovila presný počet a zadanie jednotlivých súhviezdí v celkovom počte 88. Z nich 48 nesie pomenovanie z dávno antických dôb (detaily nájdete v Ptolemaiovom Almageste – planetárnom modeli). Názvy týchto 48 súhviedzí sa tak logicky vzťahujú k jednotlivým gréckym mýtom (na oblohe sa týkajú hlavne severnej nebeskej klenby – ako napr. Veľká medvedica, Býk, Orion, Andromeda a pod.). Je dosť pravdepodobné, že grécka civilizácia prevzdala alebo nadviazala na tieto súhvezdia z Mezopotámie alebo zo starovekého Egypta. Keďže sme spomenuli súhvezdia hlavne severnej oblohy, tie na južnej vznikali neskôr – a hlavnými autormi názvosloví a tvarov boli moreplavci a vedci, ktorý sa v dobe zámorských objavov ocitli na južnej pologuli, kde tieto súhvezdia používali k oceánskej navigácii (napr. Trojuholník, Výveva, Mikroskop).

Nie je vždy jednoznačné zistiť, o ktoré súhvezdie sa jedná – sú samozrejme tie, ktoré sú najbežnejšie kvôli ich jednoznačonosti ako napr. malý a veľký voz. Je však dôležité, kde sa pri pozorovaní oblohy na Zemi nachádzate. Napr. keby ste boli v južnej Afrike, tak by ste zbytočne hľadali Malý voz (Malá medvedica), alebo naopak u nás nie je nikdy možné na oblohe spozorovať Južný kríž. V rámci súhvezdia je možné spozorovať hviezdoskopy, hmloviny či dokonca galaxie. Od tejto celkovej skupiny súhviezdí (88) rozlišujeme 13 súhviezdí, ktoré nazývame zvieratníkové (nájdete ich aj v horoskopoch, astrológii a pod.). V nich sa nachádzajú všetky planéty slnečnej sústavy vrátane Mesiaca a Slnka, ktoré sa premietajú vždy do iného z týchto trinástich súhvezdí – v skutočnosti samozrejme „necestuje“ Slnko pomedzi tieto súhviezdia ale planéty, ktoré okolo neho rotujú. Jednotlivým súhvezdiam sa v tejto práci nebudem venovať. Z nášho hľadiska astrálneho cestovania vesmírom môžu mať inšpiračný charakter, ale vzhľadom na to, že neodzrkadľujú skutočný model vesmíru – len pozorovania z jedného bodu (z planéty Zem) do priestoru, kde dochádza k skresleniu vzhľadom na rôzne vzdialenosti hviezd a útvarov súhviezdí – necháme túto tému podobne ako astrológiu zatiaľ len v základnom popise a budeme sa ďalej venovať väčším alebo skôr vzdialenejším vesmírnym priestorom.

Galaxie, klastre a superklastre

Galaxia je (veľká) hviezdna sústava označovaná aj ako mimogalaktická hmlovina. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej Galaxie – Mliečna cesta alebo mliečna dráha resp. mliečny kruh (Κyklos galaktikos). Jej názov „mliečna“ bol zrejme vytvorený od jej vzhľadu, niečo ako mierne-žiariaci pás oblohy, v ktorom voľným okom nemožno rozlíšiť jednotlivé hviezdy. Tu sa astronómovia a im podobní rozchádzajú v názoroch, čo to vlastne mliečna cesta je, pretože jedna časť tým nazýva pás oblohy (nazývaný podobne ako lákavá čokoláda) a druhá tým nazýva celú galaxiu. Odhliadnuc od týchto politicko-hviezdnych manierov a nedorozumení, my pre zachovanie mieru a jasnej definície budeme nazývať mliečnou cestou iba tento pás oblohy a zvlášť našu galaxiu, ktorú si nazveme jednoducho Naša galaxia 🙂

Naša vlastná galaxia teda obsahuje nášu slnečnú sústavu a je to rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 svetelných rokov a šírkou 25000 svetelných rokov. Čo pre predstavu môže byť “slušný zaberák“ na mozog (ale neprišli sme sa tu ulievať), avšak poteším vas, pretože pri astrálnom cestovaní budete vnímať tieto vzdialenosti trochu ináč. Galaxia ako taká je tvorená okrem hmlovín, hviezdokôp, medzihviezdnej a tmavej hmoty aj viac ako 150 miliárd hviezd a len pre zaujímavosť jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk. Už tu si môžete všimnúť, že pre vesmírne cestovanie bude táto časť pre nás cieľom na cestovanie (dúfam, že sa tešíte), ale verte, že ak zvládnete túto časť, budete vedieť prechádzať viacerými galaxiami až na úroveň superklastrov, čiže tento cieľ sa vám rýchlo zmení na ešte cieľavedomejší.

Z hľadiska toho, ako sa galaxie pohybujú, si môžete pri astrálnom cestovaní všimnúť, že podobne ako naša slnečná sústava, aj galaxie držia pokope vďaka gravitačnej príťažlivosti. Galaxie sú teda spojené aj s množstvom iných galaxií vďaka vzájomnej – gravitačnej príťažlivosti. Sú však prípady, kde sa nachádza zopár galaxií osamote – tieto sa odborne nazývajú poľné galaxie, ja im nadávam „mnísi alebo samotári“. Časti, ktoré obsahujú do 50 galaxií, sa nazývajú galaktické skupiny. Poznáme potom ešte väčšie časti, ktoré sa skladajú z tisícok galaxií a tie sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). Tu príbeh ešte nekončí a klastre sa usporiadúvajú (ak teda existuje takéto slovo) do superklastrov, ktoré obsahujú desiatky tisíc galaxií.

Vďaka určitým formám astrálneho cestovania, ktoré si vysvetlíme v ďalšej časti, budú prechody medzi galaxiami pre vás časom niečím ako keď idete z jednej ulice na druhú. Ak by sme mali brať planéty ako jednotlivé domy – teraz myslím obytné nie astrologické :), je to vcelku milá predstava aj keď trochu nerealistická, keďže som ešte nevidel ulicu s približne 150 miliardami domov. Pre pochopenie modelu, si to však skúsme takto predstaviť. Rôzne tieto obrovské ulice, čo sú pre nás galaxie potom vytvárajú galaktické skupiny, čo by pre nás mohli byť napr. dediny a mestá. Klastre a superklastre by tak v našom zjednodušenom modeli vytvárali rôzne štáty. Dôležité je si uvedomiť, že podobne ako domy, ulice, štáty a pod. sa od seba odlišujú a teda nenájdete dve totožné ulice, je to ten istý princíp s planétami, galaxiami, klastrami a pod.

Tagy: astrálne cestovanie, Vesmír