Napísať akýkoľvek blog si vyžaduje podľa všetkého dávku odvahy a sebaistoty. Prečo to teraz tak píšem? Keď si spätne pozriem jednotlivé reakcie na rôzne články, pripadne rozvírenie diskusie v častí fóra utvrdzuje ma to v mojej domnienke.

Mnohý neprispievajú hlavne z dôvodu ,aké budú reakcie, prípadne čo si o mne Tý druhý pomyslia a pod. Prípadne nemajú potrebu prispievať .
Avšak skôr je to asi o tom strachu – vychádzam z názoru kolegyne: ,, kebyže mne tak zareaguješ tak už by som na blogy nepísala“. A to ma donútilo zamyslieť sa. Pritom to bol len názor, jeden z mnohých.
Prečo sa tak bojíme rôznych názorov a hlavne tých pre nás ,,negatívnych,,? Vôbec nemusia byť negatívne – je to len uhol pohľadu. Nech už ktokoľvek vyjadrí akýkoľvek názor – je to názor. Ako zvykne hovoriť Ašarat môže to byť forma zrkadla, môže to byť odkaz priamo pisateľovi ( ktorý vie rozlúštiť len on sám) a môže to byť ………znovu nechávam priestor na Vašu vlastnú úvahu .
Napísať blog – neznamená očakávať len ,,pozitívne,, komentáre. Neznamená očakávať ,,negatívne,, komentáre .Znamená vyjadrenie pocitov a uhol pohľadu jednotlivca z písaného.
Pokiaľ blog rozvíri diskusiu – vtedy obohacuje všetkých.
A prečo sa ospravedlňovať za blog, ktorý som napísal (a) – je to môj názor, pohlaď a pocit s ktorým sa delím a momentálne ho tak i prežívam – to neznamená, že sa to nemôže zmeniť, alebo to ostane tak.
Avšak na ceste poznania sa ,,všetko mení ,, a stále sa vyvíjame.
Odvahu ,,hodiť ,, svoje myšlienky, prípadne ,,negatívne,, komentáre si vyžaduje odvahu čeliť myšlienkam a ,,negatívnym ,,reakciám .
Až raz prestaneme pomenúvať blog a komentár ako pozitívny, negatívny.
PS: a potom nebudeme stíhať čítať 🙂

Tagy: Zamyslenia