4
Feb

Malý kúsok histórie

   Odoslal Selekcia a zaradil do História, Postrehy, Príbehy

Vieme, že naše korene siahajú možno ďalej ako je reálny život tu na zemi. A tak vari nezáleží až tak na tom, ako sme sa v ktorej dobe menovali. Naše spoločenstvá s rôznymi menami prichádzali a odchádzali do minulosti a tam sa aj strácali.Strácali sa však postupne aj dokumenty a tým sa strácali aj učenia a techniky. Niektoré sme zrejme stratili nadobro a iné máme šancu získať späť. Možno bola chyba v tom, že sme menili názvy v čase a možno bola chyba proste len v ľuďoch, že to nevedeli uchovať a ďalej stále odovzdať to, čo sami zdedili.
Nikomu nič nevyčítame, nežili sme v tej dobe, aby sme mohli súdiť prečo sa tak dialo, ale žijeme vo svojej dobe a je na nás, aby sme nestratili to čo máme, ale naopak všetko to zvelebili.

Podľa tradície sa má po istom časovom úseku spoločenstvo premenovať a začať akoby od začiatku.
Podľa dostupných vedomostí a hľadania sa spoločenstvo Anáh objavilo niekedy v rokoch 1870 -1880.
Traduje sa, že zo spoločenstva Kamenná Ruža vzniklo spoločenstvo Anáh. Teda vznik Anáh sa datuje do doby niekedy v časoch Rakúsko Uhorskej monarchie. Podľa ústneho podania sa takto spoločenstvo delilo stále a z času na čas sa oddelili aj niektoré skupiny a vytvárali svoje vlastné spoločenstvá.
Jednou z nich podľa ústneho podania boli dnes veľmi známi Rozenkruciáni.
Veľmajster Johann Valentin Andreae dostal pokyn na vytvorenie nového spoločenstva, ktoré malo niesť učenia a tajomstvá ďalej.
Už od pradávna sme mali v znaku (Erbe) znak Ruže, ale Johann Valentin Andreae ho rozšíril – pozmenil a vznikol symbol Ruže a Kríža. Tak vzniklo Bratstvo Ruže a Kríža na území Nemecka. Stalo sa to preto, že vždy zhruba po storočí – plus, mínus sa má dané spoločenstvo „uzavrieť“ a má pokračovať „nové“ spoločenstvo. No súbežne sním z nie celkom známeho dôvodu vznikli ešte dve spoločenstvá na rovnakom princípe. Rozdiel bol v tom, že Bratstvo Ruže a Kríža sa stalo „skoro verejné“ kým ďalšie dve šli do úplnej ilegality – utajenia. Dnes sa už nedá s určitosťou dopátrať, prečo k tomuto došlo práve takto. Vznikli tým takpovediac tri nové spoločenstvá, ktoré mali pôsobiť samostatne v rámci iných častí Európy. Teda aj na našom území takto vzniklo spoločenstvo pod názvom Kamenná Ruža. A z tohto spoločenstva vzišlo okolo rokov 1870 – 1880 spoločenstvo Anáh.
Či názov predchodkyne Anáh bol presne Kamenná Ruža, alebo sa volalo trošku inak sa asi nedozvieme. Vieme s určitosťou len to, že symbolom bola do kameňa vytesaná ležatá ruža. Týmto znakom sa označovali miesta, kde spoločenstvo malo svojich členov a priaznivcov, ktorí boli v utajení aj v tej dobe.

Tretie spoločenstvo, ktorého názov sa nezachoval, vzniklo nie na území terajšieho Rakúska, ale na území dnešného Maďarska. Tak ako my sme vtedy mali právomoc na budúcom územnom štátotvornom území budúceho Československa, tak druhá skupina mala Rakúsko–Uhorsko a už spomenutý Rozenkruciáni mali územie Nemecka. Ako to bolo ďalej do sveta rozšírené, sa dochovalo v pamäti len ústnym podaním.
O Kamennej Ruži ešte vieme, že mala svoje zastúpenie – spojencov aj na území Pruska, teda z časti územie terajšieho Poľska a samozrejme Rakúsko–Uhorska. Ďalej to boli krajiny ako Francúzsko a Anglicko.
Podľa ústneho podania predchádzajúce pradávne spoločenstvá pred Kamennou Ružou a teda aj Anáh mali ešte spojenia na územiach Mezopotámie, teda terajšieho Iránu, Iraku ďalej to bola stredná Afrika a samozrejme Egypt. Čo vieme s istotu, že sme napríklad v „novodobej histórii“ Egypta mali svojich aj medzi zástupcami Koptskej cirkvi.

Žiaľ roky komunizmu tu všetko dokázali zničiť, ďaleko viacej ako dve svetové vojny spolu.
Dnes Anáh jestvuje skôr formálne, ale je na Ašaratovi, či sa to zmení, alebo Anáh bude naďalej koreňom silného stromu ukrytom pred zrakmi, ktorý vyháňa nové výhonky na silné stromy.
A prečo vznikli v dávnej minulosti naraz tri skupiny, tri nové spoločenstvá? Zrejme to bolo preto, aby sa zabezpečila kontinuita pokračovania, ak by niektorá vetva padla a teda nepadlo tým všetko.
Málokto vie, že aj Ašarat v istom období chcel tiež vybudovať nové spoločenstvo z dôvodu, že mal obavu o Selekciu a pretože bola značne ohrozená. A dnešnú sekciu Chrám Búrok chcel pôvodne budovať ako ďalšie nástupnícke spoločenstvo. Nakoniec od toho upustil a pri zmenách vo vnútri Selekcie sa z Chrámu Búrok stala škola –sekcia v rámci spoločenstva Selekcia.

Tieto delenia–formálne ukončenie činnosti jestvujúceho spoločenstva, sa dejú teda takto od pradávna, aby sa takýmto spôsobom chránili spoločenstvá pred prenasledovaním zo strany aktuálnych mocností. Rôzne vlády a mocenstvá, ktoré sú práve pri moci by po čase mohli znamenať nebezpečie pre už za storočie existujúce spoločenstvo, ktoré za tú dobu je určite všeobecne známe. Týmto aktom sa dosiahne stále to, že sa akože vždy podarilo danej mocnosti „zničiť“ dané spoločenstvo a to tak, že tí ktorí stoja na vrchole sa stanú neaktívni (emeritní) a pokračuje spoločenstvo s novým v úvode ešte Veľmajstrom. Veľmajstrom, ktorý ak dokáže postaviť a udržať „nové“ spoločenstvo pri ďalšom jestvovaní a napredovaní, je postupne zasvätený a povýšený na Veľkňaza. A tak sa stáva po zasvätení danej osoby na Veľkňaza toto spoločenstvo úplne autonómne. Ak samozrejme dôjde ku dohode už pred tým, že pôvodné spoločenstvo cestou Veľkňaza riadi aj to nové spoločenstvo.
A čo sa týka nás, tak vzhľadom na okolnosti ktoré sa vtedy v časti strednej Európy udiali, ako bola prvá a druhá svetová vojna, ako aj nástup takzvaného socializmu vo vtedajšom Československu, uplynulo niečo vyše storočia, kým dostal Ašarat pokyn toto poslanie naplniť a vytvoriť nové spoločenstvo, ktoré vtedy pomenovali Selekcia. V erbe sa však aj tak zachovala ruža ako symbolika toho, odkiaľ sme a kde sú naše korene.

Tí, ktorí zotrvávajú v pôvodnom spoločenstve, sa už nekontaktujú s tými čo prídu do nového spoločenstva. A ak sa kontaktujú, tak maximálne s jedným či dvoma Veľkňazmi. A aj to len sporadicky a v nevyhnutných prípadoch. Uzavreté spoločenstvo jestvuje ďalej a z času na čas môže rozširovať svoje rady. Pôvodné spoločenstvo teda nemusí zákonite úplne zaniknúť definitívne a hneď, skôr je to taká forma sme, ale už o nás svet nevie. Na to je tu nástupnícka organizácia a tá na seba berie bremeno rastu novou silou ako nový výhonok stromu od koreňa. Korene zostávajú v podzemí ukryté a staré a strom je predsa nový. Anáh prežila prvú svetovú vojnu, krízu v roku 1928 a aj druhú svetovú vojnu.
Asi najväčšie straty prišli normalizáciou, ktorá začala v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Naši kolegovia boli zatváraní a prenasledovaní štátnou mocou.
Keď po roku 1989 prišla sloboda, ale z Anáh tu ostali už len posledné fragmenty. Keďže nový ľudia neprichádzali a ako vieme, tak počas tých rokov ako budúcich veľkňazov tu vychovávali len troch ľudí a do cieľa došiel len jeden. Ďalšie časti–skupiny spoločenstva sa tiež nerozrastali, tak spoločenstvo Anáh proste postupne zanikalo vymieraním. Predposledný (posledný je Ašarat) známy člen spoločenstva Anáh umrel vo veku 80 rokov v Januári 2016.

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Sunday, February 4th, 2018 o 12:12 a je zaradený pod História, Postrehy, Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

 1 

Ďakujem za tento článok. Je dobré vedieť odkiaľ sme prišli a kam smerujeme. Históriu spoločnosti a to, čo tu je napísane, určite ocenia mnohý z nás.

February 5th, 2018 at 16:31
 2 

Ventus, teší nás že príspevok zaujal.
Originál s plným znením tohoto príspevku si môžeš Ty a aj ostatný kolegovia snáď prečítať čoskoro. Príspevok bol z objektívnych príčin revidovaný.

Na kronike sa intenzívne pracuje a veríme, že členom spoločenstva Selekcia bude čoskoro v plnom znení prístupná.

February 6th, 2018 at 13:44
 3 

Stále si myslím a aj hovorím, že bezpečnosť je na prvom mieste. Som tu už určitú dobu a prežité skúsenosti hovoria o neustálej obozretnosti v každej dobe.

February 6th, 2018 at 22:10

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.