Mágia verzus morálka
Na poslednom stretnutí Hradu vyvstala z voľnej debaty otázka, do akej miery morálka ovplyvňuje vývoj mága. Každý človek má v sebe prirodzene nejaké morálne , etické hranice, za ktoré samozrejme nepôjde, ale ktoré ho istým spôsobom limitujú. Čo je nakoniec dobre pretože poriadok na svete musí byť. Ale to čo limituje a je prípustné dokonca žiaduce u normálneho človeka, môže u mága resp. adepta mágie brzdiť, teda ho to limituje vo vývoji a pokroku. Otázka je, či by aj mág mal mať nejaké morálne hranice? Iste, je to veľmi osobná vec a iste, každý robí svoje rozhodnutia.
Tak napríklad moja morálna hranica bola nezasahovať do slobodnej vôle človeka. Čo v praxi znamená, že nepričarujem žene muža späť, keď on ju už nechce a má svoj život. Nespôsobím chorobu šéfovi, pretože jeho podriadený chce jeho miesto atď. . Urobím to inak, prezieravejšie ukážem klientovi ako sa to robí a či sa mu to podarí nechám rozhodnúť univerzum, či Boha. Hm, no to je ale zbavenie sa zodpovednosti v záujme zachovania si tých svojich hraníc. Tak potiaľto to vyzerá celkom jasne. Predstavte si že máte veľké finančné problémy, napr. potrebujete peniaze na liečbu niekoho blízkeho. Príde klient s požiadavkou, ktorú odmietnete na základe svojej morálnej hranice. Príde znovu a ponúkne vám veľkú sumu peňazí. Ešte stále by ste odmietli? Toto je taký komerčný pohľad na vec, ale ešte je tu aj iný. Tým že odmietnete, pripravíte sa tak o skúsenosť a tým aj vlastný rozvoj ako adept mágie.
Z histórie sú známe aj ľudské obete, čarodejnice robili aj „čiernu mágiu“. Síce ich potom upaľovali, ale ide mi o to, že možno vtedy tie morálne hranice nemali vôbec. A možno si z toho ťažkú hlavu nerobili. Veď sám Hitler mal svoju skupinu mágov, ktorí mu pomáhali.
No svoje rozhodnutia môžeme obhájiť aj tým známym „náhody neexistujú“ takže akákoľvek požiadavka klienta príde preto, lebo má prísť.
A ešte jeden pohľad, sme tam kde sme, robíme to čo robíme, teda učíme sa a zbierame skúseností atď. . Ako sa rozhodnete, keď vás najvyšší požiada o účasť na rituály, ktorý s tými vašimi morálnymi hranicami je v rozpore? Iste , môžete odmietnuť a vaše svedomie bude spokojné, ale pripravíte sa tak o možnosť , ktorá bude možno len jedna a navyše už nikdy a nikde ju nebudete mať možnosť vyskúšať. Tak isto sa môžete zúčastniť a potom bojovať so svojím svedomím. Alebo si môžete zodpovedať na jednoduchú otázku, „chcem naozaj byť mágom“ alebo sa len hrať na mága?
Ja tu nechcem polemizovať o tom čo je, alebo nie je správne a morálne. Iba som po debate s kolegami proste prehodnocovala tie svoje hranice. Mám určitý cieľ ako učeň mágie, ako sa ale k nemu dopracujem, keď sa v podstate nechám limitovať morálnymi hranicami, ktoré mimochodom ani neviem odkiaľ sú. Kto a kedy určil čo je morálne a čo už nie? A keď teda akceptujem spoločnosťou vytvorené pravidlá, ako sa teda zároveň môžem považovať za mága?
Poznám čarodejnicu, ktorá zvieracie obete používala pravidelne a bez najmenších výčitiek. Boli by sme dnes toho schopní aj my? Ak nie, tak potom aký druh učňov mágie to vlastne sme? Považujeme sa za adeptov mágie a čo sme teda ochotní a schopní mágií obetovať. Alebo sme mágovia len dovtedy kým nemusíme niečo obetovať? Mág by možno nemal mať žiadne limity alebo obmedzenia, vlastne môže ich mať, ale potom to navždy zostane len adept mágie. Možno sa ale mýlim .
Určite ste všetci počuli výraz „svedomie je odložené v skrini“ a asi sme sa všetci na tom aj zasmiali, avšak je to naozaj iba sranda? J
Toľko moja úvaha o morálke a mágií, ale rada by som poznala aj vaše názory, či úvahy.
Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie
6 komentárov
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.