14
Jan

Mágia verzus morálka

   Odoslal sara a zaradil do Mágia, Zamyslenia

Na poslednom stretnutí Hradu vyvstala z voľnej debaty otázka, do akej miery morálka ovplyvňuje vývoj mága. Každý človek má v sebe prirodzene nejaké morálne , etické hranice, za ktoré  samozrejme nepôjde, ale ktoré ho istým spôsobom limitujú. Čo je nakoniec dobre pretože poriadok na svete musí byť. Ale to čo limituje a je prípustné dokonca žiaduce u normálneho človeka, môže u mága resp. adepta mágie brzdiť, teda ho to limituje vo vývoji a pokroku. Otázka je, či by aj mág mal mať nejaké morálne hranice?  Iste, je to veľmi osobná vec a iste, každý robí svoje rozhodnutia.
Tak napríklad moja morálna hranica bola nezasahovať do slobodnej vôle človeka.  Čo v praxi znamená, že nepričarujem žene muža späť,  keď on ju už nechce a má svoj život. Nespôsobím chorobu šéfovi, pretože jeho podriadený chce jeho miesto atď. .  Urobím to inak, prezieravejšie ukážem klientovi ako sa to robí a či sa mu to podarí nechám rozhodnúť univerzum, či  Boha. Hm, no to je ale zbavenie sa zodpovednosti v záujme zachovania si tých svojich hraníc. Tak potiaľto to vyzerá celkom jasne. Predstavte si že máte veľké finančné problémy, napr. potrebujete peniaze na liečbu niekoho blízkeho. Príde klient s požiadavkou, ktorú  odmietnete na základe svojej morálnej hranice. Príde znovu a ponúkne vám veľkú sumu peňazí. Ešte stále by ste odmietli? Toto  je taký komerčný pohľad na vec, ale ešte je tu aj iný. Tým že odmietnete, pripravíte sa tak o skúsenosť a tým aj vlastný rozvoj ako adept mágie.
Z histórie sú známe aj ľudské obete, čarodejnice robili aj „čiernu mágiu“. Síce ich potom upaľovali, ale ide mi o to, že možno vtedy tie morálne hranice nemali vôbec. A možno si z toho ťažkú hlavu nerobili. Veď sám Hitler mal svoju skupinu mágov, ktorí mu pomáhali.

No svoje rozhodnutia môžeme obhájiť aj tým známym „náhody neexistujú“  takže akákoľvek požiadavka klienta príde preto, lebo má prísť.

A ešte jeden pohľad, sme tam kde sme, robíme to čo robíme, teda učíme sa a zbierame skúseností atď. . Ako sa rozhodnete, keď vás najvyšší požiada o účasť na rituály, ktorý s tými vašimi morálnymi hranicami je v rozpore? Iste , môžete odmietnuť a vaše svedomie bude spokojné, ale pripravíte sa tak o možnosť , ktorá bude možno len jedna a  navyše už nikdy a nikde ju nebudete mať možnosť vyskúšať. Tak isto sa môžete zúčastniť a potom bojovať so svojím svedomím. Alebo si môžete zodpovedať na jednoduchú otázku, „chcem naozaj byť mágom“ alebo sa len hrať na mága?
Ja tu nechcem polemizovať o tom čo je,  alebo nie je správne a morálne. Iba som po debate s kolegami proste prehodnocovala tie svoje hranice. Mám určitý cieľ ako učeň mágie, ako sa ale k nemu dopracujem, keď sa v podstate nechám limitovať morálnymi hranicami, ktoré mimochodom ani neviem odkiaľ sú. Kto a kedy určil čo je morálne a čo už nie?  A keď teda akceptujem spoločnosťou  vytvorené pravidlá, ako sa teda zároveň môžem považovať za mága?
Poznám  čarodejnicu, ktorá zvieracie obete používala pravidelne a bez najmenších výčitiek. Boli by sme dnes toho schopní  aj my? Ak nie, tak potom aký druh učňov mágie to vlastne sme?  Považujeme sa za adeptov mágie a čo sme teda ochotní a schopní mágií obetovať. Alebo sme mágovia len dovtedy kým nemusíme niečo obetovať?  Mág by možno nemal mať žiadne limity alebo obmedzenia, vlastne môže ich mať, ale potom to navždy zostane len adept mágie. Možno sa ale mýlim .

Určite  ste  všetci počuli  výraz „svedomie je odložené v skrini“   a asi sme sa všetci na tom aj zasmiali, avšak je to naozaj iba  sranda? J

Toľko moja úvaha o morálke a mágií, ale  rada by som poznala aj vaše názory, či úvahy.

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Nedeľa, Január 14th, 2018 o 22:15 a je zaradený pod Mágia, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

6 komentárov

 1 

Citát...Mojžiš zostúpil z hory Sinaj s desiatimi prikázaniami, bol veľmi nahnevaný, keď videl svoj ľud ako uctieva zlatého býka, rozbil kamenné dosky a naviedol svojich ľudí, aby sa navzájom pozabíjali a tým sa sami očistili...( aj ženy, deti a starí ľudia )...Citát...účel svätí prostriedky: Nicoló Machiavelli...?!

Január 15th, 2018 at 18:55
 2 

Pojem svedomie odložené v skrini nie je len slovná hračka... Občas si krízové situácie vyžadujú krízové riešenia. Vtedy je človek schopný vecí, ktoré by za normálnych okolností nespravil. Ide o to, čo sme schopní obetovať nejakému cieľu a čo už nie. Je to vždy na individuálnom rozhodnutí človeka. Ak nám ten cieľ stojí za dôsledky určitého činu, je to len prosté rozhodnutie, priznanie si, že to "niečo" je pre nás dôležitejšie než čokoľvek z dôsledkov, ktoré budeme prípadne musieť niesť. Máte napríklad zásadu mierového riešenia a neubližovania ľudom, ale keď bude niekto ohrozovať vašich blízkych a vy budete mať možnosť ich zachrániť tým, že útočníka zneškodnite, budete sa držať pomyselnej morálky alebo zasiahnete?

Keď odhliadneme od extrémnych situácii, tak ubližovať niekomu pre zábavu je skôr psychická porucha než otázka morálky, to by bolo na inú debatu. A ak vynecháme psychické poruchy tak sa stále dostaneme len na úroveň rozhodnutia, či niečo chceme alebo nechceme. Ak je to pre nás priorita, urobíme pre to čokoľvek. Ak to nie je až taká priorita, nájdeme si pred sebou ospravedlnenie, prečo to nespraviť. A často sa na takéto ospravedlnenie zneužíva aj pojem morálka.

Ja mám napríklad zásadu nikdy nehovoriť nikdy. Lebo nikdy neviete, do akej situácie vás život postaví a potom budete musieť reagovať na to, čo sa aktuálne deje. A tie okolností nemusia byť vždy pekne a pohodlné. To, že niečo nerobíte, keď o nič vážne nejde, neznamená, že by ste to nespravili, keby šlo o niečo čo je pre vás naozaj dôležité.

Január 15th, 2018 at 19:19
 3 

Machiavelli (Vladar) : "V čem jedni u něho vidí hospodárnost, druzí zas lakotu, v oprávněné přísnosti ukrutnost, v soucitu a vlídnosti naopak slabost a zbabělost. Co jeden na něm považuje za účelné a praktické, druhý může mít za věrolomné a bezzásadové, ve velkorysosti lze vidět i lehkomyslnost, v uzavřenosti a zdrženlivosti třeba pýchu a nafoukanost, vážný člověk může někomu připadat jako morous a nelida, zbožný jako pokrytec a tak dále.

Machiavelli věří, že lidé se rozhodnou mezi těmito dvěma pohledy na tytéž vlastnosti podle úspěchu panovníka."

Morálka,jej "hranice", akési vnútorné zhodnocovanie čo áno a čo už nie,je vždy veľmi,veľmi individuálna.A to nie ani tak v zmysle posúdenia "čo človek,to názor", ale dokonca aj v jedinom človeku samotnom.Ako kolegovia v komentároch napísali - sú situácie a momenty v živote,kedy si sami posunieme hranice, pretože sa tak sami v danú chvíľu rozhodneme. Z môjho pohľadu je teda morálny aspekt pre adepta mágie nie až tak limitujúci - nakoľko, všetko je len jeho voľba.

Január 15th, 2018 at 20:32
 4 

Morálku by som, podobne ako už kolegyne načrtli, vnímal skôr v rovine subjektívnej ako objektívnej. Čiže každý má vlastnú hranicu a nech si každý ide len do tej úrovne kam ho vlastné svedomie pustí. Nie nadarmo sme ho dostali. Zatvoriť si svedomie do skrine može totižto rovno znamenať zatvoriť si tam svoju dušu spolu s ním.

V živote každého môžu nastať situácie, kedy sa tieto hranice posúvajú smerom k extrému. Tu však je dôležité poznať pravdu, pretože keď konáte na základe určitých informácií, vaše ego môže preniesť vedenie nad všetkým ostatným a vy konáte... Avšak keď sa dozviete, že informácie vám podložené, boli nesprávne - nuž vtedy sa začne svedomie ozývať a ono len tak ľahko nestíchne. Väčšinou je nám preto naše svedomie akýmsi vnútorným vodítkom, ktoré je dobré si vypočuť.

Január 15th, 2018 at 23:28
 5 

Nuž slová – „charakter a svedomie mám doma v skrini a občas ich vyberiem a ukážem, že nie sú poškodené“ 🙂 .
Tieto slová som humorne často užíval vo svojom živote.... alebo žeby nie humorne?
No každopádne si myslím, že je dobré mať isté hranice, aj keď sú často „zvrátené“.

Ja by som zvieraťu neublížil, ale človek už od istej doby nie je považovaný za zviera.
Zviera mi len tak neublíži, človek áno. Zviera útočí ak si chráni mladé, alebo loví pretože musí prežiť.
Človek loví pre zábavu ... ľudí ja nepovažujem za niečo čo treba chrániť, alebo si ich nejako extra vážiť.
Či sa postavím proti človeku?
A čo po nás ľudia asi tak chcú?
Vari aby sme mágiou ovplyvňovali let lastovičiek do teplých krajín?

Samozrejme predsa každý kto príde, tak príde ako ide kdekoľvek inam, kde mu vedia pomôcť s jeho „ľudským“ problémom. Či je to za lekárom, právnikom, notárom a pod., my nie sme výnimka a rovnako prídu za nami, že: „sused zdvihol jablko čo mu spadlo do dvora, no a on ho zobral a zjedol“. A preto ho treba .... .... .

Potom taký človek povie "fuj zlý Ašarat, čo to urobil tomu človeku" ..., že to po mne ten čo to vyslovil sám chcel, to akosi už zabudol. Alebo to vyslovil v momente, keď vytiahol zo skrine svoje selektívne svedomie a mozog selektívne vylúčil, že čo to ten človek po mne chcel.

Morálka to slovo sa dehonestuje v bežnom živote a teda iné neostáva ako ho ďalej dehonestovať aj tu a proste si nastaviť svoje vlastné pravidlá morálky a tými sa riadiť.

Január 16th, 2018 at 15:40
 6 

Nemyslím si, že ten čo má svoje hranice, tak navždy zostane iba adeptom mágie ako to kolegyňa Sara načrtla. Iste je táto cesta aj o prekonávaní vlastných hraníc, ale čo sa týka morálky, tak každý mág ju má aj keď určite značne posunutú v porovnaní s tým keď bol niekde na začiatku. Každý má tú svoju a určite každý z nás v živote stál a bude stáť pred rozhodnutím, ktoré bude dilemou a zrejme sa rozhodne tak, že si vyberie to čo má pre neho - pre nu väčšiu cenu a to druhé obetuje. To ešte nemusí znamenať, že sa mu ľahko vzdáva toho, čo obetoval.
Hovorieva sa, že nerob druhému to, čo nechceš, aby druhý robil tebe. Keď sa nad tým zamyslíte, tak v podstate toto je morálka. Ak sa mám rozhodovať podľa seba správne, tak budem konať tak, aby som druhému neurobil to, čo by som sám nechcel alebo neakceptoval, že druhý urobí mne. Idem niekomu ublížiť, lebo tým ochránim niekoho na kom mi záleží. Apriori nikomu neubližujem, ale nemal som inú možnosť a som si istý, že ak by ten druhý v mojej situácii konal rovnako, nepovažoval by som to za nesprávne rozhodnutie. Ak príde potom spätná "karma" a ocitnem sa v takej istej situácii v opačnom garde, v roli práve toho komu bolo ublížené, tak dokážem pochopiť a akceptovať to, čo sa mi deje, lebo viem, že by som tak sám konal. Na druhej strane sú to častokrát aj iné dôsledky našich rozhodnutí, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale hold je to cena za to, čo sme si vybrali a čo malo pre nás v danej chvíli väčšiu cenu a tak platíme.

Január 17th, 2018 at 10:38

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.