Dostala som od Ježiška na Vianoce kliatbu 🙂
Kliatba bola samozrejme ušitá mne na mieru, akoby som ju sama písala.
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa z rôznych príčin nemohli zúčastniť decembrového stretnutia a myslím to úprimne bez irónie, či sarkazmu. Stretnutie sa zrušilo a keďže ja som chcela a mohla prísť, tak ako odškodné som dostala kliatbu, ktorú Ašarat napísal pre mňa a aj za mňa, proste akoby som ju sama písala pre seba.

Keď som pred niekoľkými rokmi prvý krát čítala kliatbu Azíza, uchvátila ma každým slovom, čiarkou, či bodkou. Bola to Anubisova kliatba a tak hneď pri prvej príležitosti som mu s obdivom chválila, že akú úžasnú kliatbu napísal.
Ani si neviete predstaviť aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že tú kliatbu napísal Ašarat pre Anubisa. Nemohla som tomu uveriť pretože z tej kliatby som takmer všetkými zmyslami vnímala Anubisa. Proste na toto by bratia Česi povedali: „ kto umí ten umí, kto neumí ten čumí“.
Dokážem sa vcítiť do druhého človeka, dokážem „vstúpiť“ do človeka a vidieť jeho emócie, traumy, spomienky, dokonca dokážem človeka vidieť len ako energiu a napriek tomu nedokážem ani len náhodou napísať resp. vytvoriť niečo také, čo by toho druhého tak presne vystihovalo.

Mám stále ešte veľa otázok typu – ako to Ašarat robí? Áno na veľa z nich som už aj dostala odpoveď, iba občas to pochopenie sa mi niekde zatúla.
Pred nejakým časom, vlastne je to už dosť dávno, čo nám Ašarat prisľúbil každému zo skupiny Fénix napísať resp. vytvoriť takúto kliatbu na mieru.
Pri jeho zaneprázdnenosti som veľmi s tým už nerátala, tak keď mi povedal, že mi chce vynahradiť to zrušené stretnutie a opýtal sa ma ako by sa som si to predstavovala, tak môžete tri krát hádať, že čo som si priala. Áno priala som si kliatbu a áno on mi ju napísal a aj som ju dostala.
Bolo to presne také ako som čakala a chcela, vážne som bola stotožnená s každým slovom a tešila sa ako malé dieťa, keď odstane novú hračku.
Samozrejme, že som dostala ku kliatbe aj návod, takže mi zostávalo už len sa ju naučiť správne čítať a tým ju „oživiť“. Povedala som si : „v pohode prečo by som to nemala zvládnuť“?
Môj mozog však usúdil, že nie je všetko tak, ako by on to chcel, alebo malo byť. A tak poznámky pribúdali a pribúdali.
Na stretnutí sekcie Hradu mi Ašarat odpovedal na moje poznámky – otázky a vysvetľoval, ako, prečo, kedy atď. . A znovu som si myslela, že v pohode už tomu rozumiem. No rozumieť síce rozumiem, ale je ťažké kliatbu vnútorne silou uchopiť a pochopiť.
Jedna vec je byť s textom stotožnená a druhá vedieť pracovať so svojou silou tak aby sa to vzájomne prepojilo a kliatba ožila. Neviem ani k čomu by som to vedela zo života prirovnať, je to pre mňa úplne nová skúsenosť a sama si pripadám ako malý prváčik v škole, ktorému dali čítať rovno Shakespeara.

Áno, učíme sa celý život s tým naprosto súhlasím, iba ma niekedy prekvapí akú povrchnú vedomosť mám o niektorých veciach mágie. V tomto prípade o to poznaní používania kliatby. Túto tému sme už síce na výučbe preberali a myslím, že aj dosť dôkladne. Možno to vyznie divne, ale ja mám vlastne také okamžiky uvedomenia si, že niečo neviem akoby rada. Je to pre mňa výzva a koho by nebavilo objavovať a posúvať svoje vedomosti a znalosti umenia mágie ďalej, vyššie, či hlbšie.
Takže Ja a moja kliatba spolupracujeme takmer každý deň, snažím sa vnímať ako na mňa pôsobí každé jedno slovo. Občas sa hrám s textom samotným, prehadzujem slová, alebo dokonca aj celé vety. Našla som pár slov, ktoré vo mne vyvolali určitú emóciu, tak som ich aj skúšala celý deň používať v rôznych situáciách. Chcela som len vedieť, či keď ich vytiahnem z textu budú mať rovnakú silu. Nahrala som si ako čítam kliatbu a potom som ju len počúvala a vnímala som, ako na mňa pôsobí.
Je to moja kliatba a mám ju rada, spoznávame sa, učíme sa spolu žiť , aby sme spoločne mohli vytvoriť to, na čo bola vytvorená.

A aby to nebolo len o teórii, pár slov z praxe. Pracovala som na niečom a rozhodla som sa použiť kliatbu na zapečatenie priestoru. Výsledkom bolo, že keď som skončila naraz sa mi vybili –notebook, telefón, inteligentné hodinky a to všetko naraz v jeden moment. V miestnosti sa zrazu aj extrémne ochladilo až mi para išla od úst. Môj pes sa zježil vrčal a utiekol do spálne pod posteľ.
Druhý zaujímavý zážitok s kliatbou bol, že po prečítaní v miestnosti akoby nezostalo absolútne nič, proste nastalo prázdne prázdno.
Mala som pocit, že sa miestnosť oddelila od celku a zostala niekde vo vzduchoprázdne. Takú podobnú skúsenosť som mala s kliatbou na odpečatenie, ktorú som použila na vyčistenie priestoru.

Možno vám to nedáva zmysel, ale v ten moment som mala veľmi silný vnútorný pocit, že práve toto mám použiť a tak som to aj hneď použila. Možno je to len tým, že mám v sebe zafixované, že vždy po skončení práce priestor po sebe energeticky upracem – vyčistím. Tak som si kliatbu na odpečatenie spojila s vyčistením priestoru a zistila som, že mi to v každom prípade skvele funguje.

Na záver.
Viem, že ešte nejaký čas mi bude trvať kým sa s mojou kliatbou zladíme natoľko, že jej aplikovanie bude z vonku vyzerať také jednoduché a prirodzené ako keď napr. Veľkňaz Anubis, číta svoju kliatbu.

A ešte jedna otázka na úplný záver. Kolegovia, keď pracujete – trénujete, ako máte chránený priestor, alebo akú ochranu používate vy pri práci?

Ďakujem, Veľkňaz Ašarat za vianočný darček 🙂

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie