Myslím si, že ego nás chráni pred niečím, čo nás robí zraniteľnými a čo chceme bezpečne ukryť vo vnútri, aby sa neprejavilo navonok naše slabé a zraniteľné miesto. Často stretávam ľudí, ktorí sa prejavujú veľmi jemne a nežne, zatiaľ čo vo vnútri majú tvrdosť a veľmi nekompromisného vnútorného kritika. Majú strach v konfrontácii s niekým, kto k nim nie je jemný a vľúdny či láskavý, pretože v ňom v tom momente zacítia sami seba. Tiež často stretávam aj tých, ktorí sa prejavujú tvrdo, zatiaľ čo vo vnútri majú jemnosť a nevinnosť. Majú strach v konfrontácii s niekým, kto je k nim vľúdny, láskavý a jemný, pretože v ňom v tom momente zacítia sami seba.

Prvé slová čo ma napadnú je odpustenie v utrpení, pretože z magického hľadiska si treba obrazne povedané urobiť poriadok na stole. Pre lepšie pochopenie uvediem že počas životnej púte si všeličo pozbierame na seba a príde chvíľa kedy sa toho chceme zbaviť ale to zďaleka nie je také ľahké alebo či je to vôbec aj možné.

Tagy: anubis

Za zmienku stojí fakt, že prvá pitva pre overenie správnosti diagnózy úmrtia sa podľa dostup-ných prameňov uskutočnila na lekárskej škole v egyptskej Heliopole v 5. tisícročí pred Kristom. Zmienky o takomto posudzovaní sa objavujú pred 2700 rokmi v starom Egypte, konkrétne Imhotep, kde bola vyvinutá aj technika balzamovania mŕtvol. V roku 1302 v Bologni a v roku 1600 v Prahe (slovenský rodák Ján Jessenuius) sa uskutočnila prvá historicky doložená súdno – lekárska pitva pre overenie správnosti diagnózy úmrtia.

Často sa sám seba pýtam: „ Cháron a ako vieš, kedy sa prejavuje tvoje pravé Ja a kedy ego? Čo to je pravé Ja? Ako to rozpoznáš? Kde berieš istotu a sebadôveru, že to tak je?“

Tieto myšlienky mi napadajú najmä v momentoch, keď stojím pred novou úlohou, reagujem správne, alebo je za tým moje nezvládnuté Ja?

Prečo si vlastne neuvedomujeme, že sme otrokmi nášho ega? Prečo nemôžeme rozoznať, že sme pod jeho nadvládou a oslobodiť sa? Keď sme sa narodili slobodní a tak nás uvalili do otroctva, jasne vnímame, že sa náš život zmenil diametrálne k horšiemu. Všetci si spomíname na detské časy a to, ako na ne spomíname s láskou. Veľmi by sme chceli, aby sa vrátili. Čo ale keď si na slobodu, ktorú sme mali, nemôžeme spomenúť? Čo keď ste sa narodili rodičom, zotročeným rovnako, ako sa oni narodili rodičom žijúcim v otroctve. Ste možno dynastia otrokov. A nemáte ani vo svojom okolí nikoho, kto nie je otrokom. Takto vám ani nenapadne, že by ste sa mohli spod tohto otroctva oslobodiť.

Kolegovia naše blogy prešli istou úpravou – konverziou, ktorú vykonal počítač. A tento proste nám pri tej príležitosti nenávratne zmazal niektoré komentáre.
Za toto sa ospravedlňujeme dotknutým kolegom.