Pre tých, ktorý čakajú pokračovanie, je tu malé sklamanie. Nepojednávam tu o pokračovaní v kontrole snov. Len o tom, že občas niektoré veci, hoc vidíme, tak ich nevidíme.

Zobraziť celý príspevok »

Tagy: Kontrola snov, Snivanie

Zaujalo ma niečo. Toto napísala o mne jedna moja žiačka a myslím, že vystihla moju podstatu asi úplne, hlavne v tej poslednej vete.

Zobraziť celý príspevok »

Ľudí odjakživa priťahovali zvláštne magické bytosti, akými sú aj upíri. Je to náhoda? Možno všetky knihy a legendy o upíroch sú len akýmsi prejavom podvedomej informácie o niečom, čo možno kedysi existovalo, alebo v potlačenom povedomí ľudí stále existuje. Ale vo forme rozprávania príbehu, románu alebo ako film, je to oveľa prijateľnejšie, než keby sme mali pripustiť, že takéto tvory sa pohybujú medzi nami.

Zobraziť celý príspevok »

Raz v noci ma Ašarat zaviedol na jedno zaujímavé miesto, kde sa ponad celý objekt ťahá v úctyhodnej výške akási kovová konštrukcia. Keď sa ma prvýkrát spýtal, či mám chuť vyliezť hore a trochu sa tam poprechádzať, pravdu povediac moc som sa na to necítila. V poslednom čase mám nervy tak trošku rozbité, teraz sa k tomu pridali aj nejaké zdravotné problémy a bola som celkovo dosť zoslabnutá, takže som si vôbec nevedela technicky predstaviť, že čosi také by som mohla prežiť bez ujmy na zdraví. No ale keď sa spýtal aj druhýkrát, tak som si povedala, že keď sa vyskytla príležitosť niečo nové si vyskúšať, tak by bola škoda nevyužiť ju len preto, že si myslím, že to nezvládnem. Človek nikdy nevie, čo prežije a čo nie, kým to nevyskúša. No a kedy je lepší čas na prekonávanie vlastného strachu, než keď ledva stojíte na nohách? 🙂

Zobraziť celý príspevok »

Tagy: prekonávanie strachu, strach, výčuba mágie

Veľa krát počujem to, že sa nemám čas učiť, lebo… učíme sa vždy, celý deň aj noc. Každý týždeň je iný a na veci máme po čase iný názor ako pred časom. Je to zaujímavé, ale môže za to to, že sa učíme, spoznávame a prehodnocujeme veci a potom si vyberieme ako sa podľa nových poznatkov budeme ďalej správať. Keď sme boli malý, tak sme robili veci ktoré nás bavili a pod. potom sme sa postupne začali meniť a meníme sa do konca života. Ja to mám rada, tie zmeny a premeny vnútra aj vonkajška, je to ako znovuzrodenie vo viacerých sférach. Vždy niečo zomrie a niečo sa v nás narodí. Som úplne iná osoba ako pred rokmi a som taká istá ako pred rokmi. Fascinujú ma premeny v správaní ľudí. Najmä markantné ako napr., že si myslíte, že tú alebo onú osobu poznáte a potom prídete na to, že nie, lebo vás prekvapí svojím správaním, ktoré ste ešte u neho nevydeli. Toto je presne to, čo sa hovorí, že nikoho nemôžeš spoznať úplne a podľa mňa ani samého seba. Život je daný aj preto, aby sme sa z neho učili z každého dňa a každej chvíľe. Starnutie je ako dozrievanie ovocia, je lepšie a lepšie.

Žijeme v uponahlanej dobe. Túto vetu, frázu alebo nazvite si to ako chcete sme už asi každý počuli mnohokrát. Ja sa chcem však opýtať, prečo. Prečo sa za všetkým tak náhlime a na niektoré veci si nedokázeme /alebo nechceme/ najsť čas. A za čím sa hrnieme? Za peniazmi, hmotnymi statkami alebo len tak lebo sa nahlia aj ostatny tak s nimi chceme udrzat krok? Nie je to zbytocne? Ved aj ked mame peniaze nie sme stastny, tak na co je to dobre? Stale nám nieco chyba, citime ze nieco nie je s nami v poriadku.

Zobraziť celý príspevok »