Stojím pred dvadsiatimi ľuďmi a komunikujeme. Po necelých ôsmich hodinách strávených rozprávaním a počúvaním vychádzam z budovy.

Som unavený a zároveň nabitý mentálnym potenciálom, ktorý sa skladá zo zložky emočnej a inteligenčnej. Cítim potrebu a silu túto energiu aplikovať. Beriem do ruky mobil a volám jednej dáme s ktorou bolo a je komplikované nájsť spoločnú reč. Keď počuje v telefóne môj hlas trošku sa zarazí, ale keď vypustím energiu, ktorú popisujem, stáva sa z nej prívetivá a ústretová milá pani.

Týmto chcem nadviazať na Amonov článok :,,Ulička snov”, kde dedukujeme mechanizmus prekonania určitého stupňa vývoja vo svojom živote.

Čo dáva energie naše vlastné a emócie – energie, ktoré nás naštartujúdo novej roviny poznania.