V jeden, pre niekoho v obyčajný večer, stala som sa, spolu s mojimi kolegami Osse Nuri A a Ascherom, svedkom práce mága, ktorý sa rozhodol, pretože mal na to svoje špecifické dôvody, urobiť niečo, čo robiť neodporúča. A ja sa vám jeho prácu pokúsim, aspoň z časti, priblížiť.

Ašarat si začal pripravovať svoje pomôcky a komponenty, ktoré sa rozhodol v ten večer pre svoju prácu použiť. A tak sa na jeho stole začali postupne objavovať: dva mosadzné stojany so sviečkami, zošity s magickým písmom, lebka, malá soška v tvare démona, jednoduché kovové nástroje, tmavá sklenená nádoba a najdôležitejší komponent večera – hlinená nádoba s magickým obsahom. Plášť, rukavice a amulety, nevyhnutné pomôcky mága, nechýbali ani v tento večer.

Usadil sa na svoje kreslo a potichu, akoby len pre seba a predsa nie, začal čítať zo svojho zošita. Zo zvedavosti som nazrela bližšie a podarilo sa mi prečítať názov Kliatby. Bola to Kliatba na privolanie síl tieňov za účelom zapečatenia miestnosti. Keď ju dočítal, vzal do rúk svoj druhý zošit a pokračoval v tichom čítaní. Čo bolo jeho obsahom zostalo aj pre mňa tajomstvom. Sedela som a pozorovala a na malú chvíľu som mala pocit, akoby som sa ocitla v inom, paralelnom svete.
Po týchto úkonoch pristúpil k svojej práci a tak si zobral do rúk skalpel, aby mohol otvoriť hlinenú nádobu, ktorá bola zašitá červenou niťou do pláteného vrecúška. Otvorením vrecúška sa nám odkryl obsah nádoby, ktorý začal potupne vyberať. Najskôr to boli bylinky, nasledovala zemina, a …. . Počas práce sa rozhodol, že obsah otvorí len do určitej úrovne, aby predsa len úplne nenarušil už vytvorené zázemie pre múmi, ktoré sa však, v ten večer, rozhodol pozmeniť. Zobral si teda do rúk kliešte, otvoril tmavú sklenenú nádobu, v ktorej bola zvláštna, trochu páchnuca tekutina, a vytiahol z nej postupne tri železné klince. Dovolil nám si k nim privoňať a rukami precítiť energie v nich prúdiace, ale nie sa ich dotknúť. Je viac než zrejmé, že dotyk by bol nebezpečný. Jeden za druhým ich teda umiestnil do zostávajúceho obsahu v hlinenej nádobe a začal nádobu napĺňať jej pôvodným obsahom. Vložil teda prvú vrstvu, a možno len vtedy sa rozhodol, že už existujúce múmi v hlinenej nádobe doplní o ďalšie, ktoré mal vytvorené v malej plastovej nádobe. Celý jej obsah teda opatrne preložil do hlinenej nádoby a znova pokračoval vkladaním pôvodného obsahu, ktorý ešte doplnil troškou zeminy z hrobu, až kým celý nebol opäť na svojom mieste. Červenou niťou hlinenú nádobu bezpečne uzavrel do pláteného vrecúška a opäť použil silu skrytú v magickom písme. Tento krát čítal nahlas a my sme mohli jeho slová, ktorými dal obsahu v nádobe, nielen silu ale aj zámer, počuť.

Rovnako sme mohli výsledok jeho práce osobne precítiť. Opatrne som si ho teda zobrala do rúk a čakala, čo budem preciťovať, a cítila som pulzujúcu energiu. Po určitom čase sa energie v nádobe ustálili, cítila som chlad a na dlaniach mi zostal zvláštny pocit pichania.

Večer sa ešte neskončil, pretože Ašarat využil daný moment na napísanie pár strán magického písma, dokonca jeden určil špeciálne pre niekoho konkrétneho, a vytvorenie nového zázemia pre múmi v malej plastovej nádobe. Svoju prácu ukončil opäť tichým čítaním zo svojho zošita. Odložili sme pomôcky a chvíľu sme sa ešte rozprávali o našich dojmoch a pocitoch.

Nuž teda, to všetko som videla a cítila, čo však zostalo môjmu zraku a vnímaniu ukryté, bolo pôsobenie síl v miestnosti. Bol to však výnimočný večer a ja som rada, verím, že aj moji kolegovia, že som mohla byť jeho súčasťou. Ďakujem.

Tagy: magické príbehy, príbehy z magickej praxe, výučba mágie