Tu na blogoch sa už objavilo viacero príspevkov o kolegoch zo Selekcie, no dnes som sa rozhodol napísať o niekom, kto je momentálne síce málo viditeľný, ale vždy pripravený „spríjemniť novým členom a žiakom život“.
Nie spôsobom, ktorý by čakal niekto pohodlný – ale spôsobom, ktorý človeka donúti myslieť, cítiť a reagovať.
Reč je, samozrejme, o Luisovi, ktorého mnohí poznajú ako tichého pozorovateľa… až dovtedy, kým sa rozhodne prehovoriť. A vtedy sa začnú diať veci.

Nie každý, kto v mágii učí, má prinášať pokoj.
Niektorí prichádzajú, aby otriasli dušou, ktorá zaspala vo vlastnej istote. Luis patrí medzi tých, ktorých prítomnosť mení rovnováhu – nie preto, že by chcel, ale preto, že to je jeho úloha.

V Selekcii je Luis vnímaný ako provokatér reakcií a emócií žiakov mágie.
Nie preto, že by si na tom zakladal, ale preto, že vie, že len to, čo sa pohne, môže rásť.
Je ako oheň pod kameňom – nevidno ho, ale cítiť, ako mení štruktúru hmoty.
Jeho otázky niekedy pália, jeho poznámky môžu rozkolísať istoty, ale v tom všetkom je skrytý zámer: vyniesť na povrch pravdu, ktorá drieme pod nánosom ticha.

Žiak mágie sa často učí mlčaním, sústredením, tichou introspekciou. Ale prichádza aj čas, keď musí niekto jeho ticho narušiť. Luis je práve ten, kto to urobí. Vie, že bez konfrontácie nie je rast, že bez pohnutia vody sa nikdy neukáže jej hĺbka.

Niektorí jeho prítomnosť milujú, iní sa jej vyhýbajú. No každý, kto sa s ním stretne, zistí, že za provokáciou sa skrýva hlboká úcta k pravde.
Luis sa nepýta preto, aby spochybnil učiteľa, ale aby prebudil žiaka.
Nie je nepriateľom pokoja, len nepriateľom stagnácie.

Vo vnútri jeho slov je často ukrytý odkaz:
„Ak ťa niečo rozčúlilo, pozri sa, prečo.“
Takto neúnavne vedie tých, ktorí chcú byť mágovia, k najťažšiemu druhu poznania – k poznaniu samého seba.

Luis nie je pohodlný sprievodca.
Ale je úprimný. A to je v mágii vzácnejšie než jemnosť.
V jeho prítomnosti sa ukazuje, kto hľadá pravdu a kto len jej predstavu.
Preto je jeho miesto v Selekcii dôležité – nie ako postava, ale ako princíp, ktorý neustále obnovuje prúdenie energie v kruhu.

Záver:
Každé spoločenstvo potrebuje svojho poľného majstra – nie preto, aby narúšal poriadok, ale aby rozbúral hladinu, keď voda stojí pridlho.
Len vtedy sa ukáže, čo sa skrývalo na dne.
Luis túto úlohu plní s nadhľadom, humorom a múdrosťou človeka, ktorý vie, že niekedy je treba trochu blesku, aby sa kruh znova rozžiaril.

PS:
V každom spoločenstve musí existovať hlas, ktorý sa nebojí pýtať, aj keď sa ostatní boja odpovedať. Luis je tým hlasom.
Nie je tieňom svetla, ale iskrou, ktorá ho rozžehne tam, kde už začalo pohasínať.

A aby bolo jasno – Luis je večný Majster s vedomosťami veľkňazov, ktorý sa občas s úsmevom podpisuje ako C a K poľný Majster Luis.
Pre VVK a NVK však ostáva jednoducho poľný Majster Luis, ten, čo sa objaví vždy, keď treba rozhýbať energie, oživiť kruh alebo pripomenúť, že aj ticho má zmysel len vtedy, keď mu predchádzal oheň.

Pre znalcov sveta Ašaratových kníh je Luis predstaviteľom postavy Jeremyho z románu Trevor – rovnaký duch, rovnaký iskriaci humor, rovnaká schopnosť vyvolať otázky, ktoré nikto nechcel položiť.

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, November 7th, 2025 o 07:13 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

Jeden komentár

 1 

Mily Luis mám rada tvoj humor a spôsob prejavu. Tvoja prítomnosť na výukách bola a je neoceniteľná.
Len už je načase, po toľkých rokoch, aby si postúpil z pozície Majstra na vyšší hierarchický stupeň.
Teší ma, že ťa poznám a mám tú česť kráčať popri tebe.
Ďakujem

November 7th, 2025 at 07:40

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.