Kedysi som kdesi počul jeden príbeh a bolo aj poučenie k tomu.
Je to príbeh o vrabcovi, čo letel krajinou.

Letel vrabec krajinou však v čase, keď strašne mrzlo.
Hladný a vysilený padol dolu na zem a čakal na svoj koniec.
V tom čase kráčala okolo kravička, ktorú gazda viedol na susedný statok.
Kravička si povšimla toho nešťastníka vrabca padnutého na ceste s roztiahnutými krídelkami, ako tam bezmocne premrznutý leží.
A tak nad ním na chvíľu zastala a zasypala ho lajnom.
I vrabec si hneď pomyslel na staré porekadlo, čo si ľudia na dedine rozprávali.
Po malej chvíli si ale uvedomil, že mu začína byť príjemne teplo. Začal sa teda mrviť a krídla si naprávať.
Vtom šla okolo líška a ako to zbadala, ihneď sa pustila do toho, aby vrabca z lajna vytiahla a očistila ho od neho.
Vzápätí ako ho očistila, ho však nešťastníka zožrala.

Aké ponaučenie z toho vyplýva?

Nie každý, kto ťa zasype lajnom, je tvoj nepriateľ. A nie každý, kto ťa z lajna ťahá, je tvoj priateľ.

Tagy: Luis, poučenie, príbeh o vrabcovi