Heh no o veľkosti mága by som pri mojich 156cm mohla písať básne 😀
Ale teraz vážne... ono je možno pekné naučiť sa všetko, čo už niekto vymyslel a overenymi postupmi sa dopracovať k cieľu. Ale ešte krajšie je ísť cestou, ktorou nikto predtým nešiel, alebo to aspoň patrične nezdokumentoval. Nájsť si svoj vlastný štýl a spôsob, svoje vlastné uchopenie mágie ako takej. K tomu nám rôzne návody môžu samozrejme dopomôcť, lebo stavať zakaždým odznova na zelenej lúke nemá zmysel, ale od určitého bodu už človek musí improvizovať podľa svojho vlastného vnútorného sveta, inak nikdy nevystúpi z tieňa svojich učiteľov a mágiu ako takú nikam neposunie.

Saturn, som sa normálne zamyslela nad Tvojimi slovami.. A podľa mňa nie je dôležité zvonku hodnotiť, či sa konkrétny mág posunul niekam mimo zabehnuté koľaje alebo nie. Ak to nie je zjavné na prvý pohľad, pátrať po takejto odpovedi asi nemá veľmi význam. To musí vedieť v prvom rade on sám a v druhom rade jeho učitelia. Názor ostatných by som ja osobne v tejto veci brala ako nie príliš dôležitý aspekt.

To posunutie ďalej, veru máš pravdu, tie slová môžu byť pochopené aj v zmysle posunúť učenie mágie na ďalších žiakov. A to tiež nie je žiadna sranda. Aj keď v akademických kruhoch sa často hovorí, že kto to nevie robiť, ten to učí 😀

Heh, mohla som si myslieť, že si neodpustíš tento komentár 😉