"Ten ľudský zmysel môže Duši napomôcť alebo naopak priťažiť a skomplikovať to celé."
Táto veta sa mi páči. Občas sa stáva, že duša sem príde s určitým programom, ktorý napríklad môže byť dôležitý z hľadiska šachových partičiek paralelných svetov, ale fyzické a emočné telo, ktoré duša nadobudne v trojrozmernom priestore, skrátka prevládne nad jej pôvodným zámerom a pod vplyvom okolností, spoločnosti, či mylných domnienok o tom, čo je "správne", duša samu seba presvedčí, že má žiť určitým spôsobom. A výsledok? Nešťastná bytosť, ktorá cíti, že nie je tam, kde by mala byť, ale je už tak zamotaná sama v sebe, že to nedokáže zmeniť a tak sa len pomaličky dokotúľa do hrobu. Ani nesplní to, čo pôvodne splniť mala, ani si to tu neužije. Vtedy život reálne berie životu zmysel.

A akú rolu v tom hrá mágia? Pre niekoho zásadnú, pre iného žiadnu. Ak umlčíme svoju dušu, tak aj mágia nášmu mozgu poslúži ako dobrá výhovorka. Nejakou "vyššou hrou osudu" si ospravedlníme strach z naplnenia svojho zmyslu a z kroku mimo komfortnej zóny. Poplávame s prúdom rieky s dobrým pocitom, že sme odolali nástrahám, alebo sa "obetovali" pre správnu vec. A prehrali sme. Rovnako tak aj rozbúranie všetkého môže byť prehrou, ak to nie je v súlade s nastavením duše. Ten istý krok môže byť za určitých okolností chybou a inokedy správnou odpoveďou.
Alebo nám naopak cesta mágie pomôže "rozkľúčovať" plán hry, nájdeme si na šachovnici tú správnu pozíciu a toto kolo vyhráme. V konečnom dôsledku je dôležitá vždy len jedna vec - správne sa rozhodnúť, cez ktorý most prejsť a ktorý spáliť.

Duša je Mágia a Mágia je Duša je to najväčší Zázrak a aj Záhada.
Podla man, ide o to, čo daný jedinec o Duši a Mágii vie alebo nevie.
A keď aspoň trošičku vie, ako s tými poznatkami nakladá.
Každý aj ten, "nevzdelaný" má určitý zmysel, ktorý vie pomenovať, alebo nevie pomenovať, ktorý vie vycítiť alebo nevie vycítiť daný zmysel, pocit.
Ved už oddávna sa hovori, že Duša mi plače, raduje sa ....jeden z najťažších pocitov a zmyslov je správne počúvať našu Dušu a prijať ju.
Aj keď sa niekedy zdá, že to už všetko nedáva zmysel.