Bolo to jedno z tých stretnutí, ktoré sa konali pri príležitosti prijatia nového kolegu. Tentoraz medzi nás prichádzal Ascher – a dnes už všetci vieme, že svoju cestu dotiahol až na Veľkňaza.

Od samého začiatku mi však v ten deň akosi hviezdy nepriali. Úvodné stretnutie s Ascherom sa trocha spackalo a čo čert nechcel, mal som na starosti aj našu ochranku. Vtedy platilo jednoduché pravidlo: nikto nesmel prejsť do lesa ďalej bez aktuálnej členskej kartičky. Bolo to obdobie, keď sme ešte osobne nepoznali každého, a tak sa členovia preukazovali práve kartičkami.

Ascher dostal oficiálny pozývací list a ja som ho viedol ku stráži. A tu sa ukázal problém – ochranka, poslušná k litere zákona, odrazu kartičku požadovala aj odo mňa. A ja som si práve vtedy uvedomil, že som ju kdesi zabudol.

Nenápadne som vytiahol akúsi vizitku, naklonil sa k jednému z ochrankárov, aby to Ascher nepočul, a potichu mu povedal: „Tvár sa, že je to správna kartička, lebo inak ťa roztrhnem tam, kde si najhrubší.“ Ochranka pochopila, vizitka poslúžila – a ja som sa dostal ďalej.
Ascher potom absolvoval tortúru majstrov a bol prijatý.

Program v lese pokračoval pod vedením Pandory Nimue – dnes už Emeritnej Najvyššej Veľkňažnej, vtedy však ešte Veľmajsterky. Mne sa dostalo tej pocty, že som stál vedľa nováčika Aschera a držal palicu s lebkou. Lenže čo si budeme hovoriť – chvíľami som sa začal nudiť.
A tak som sa začal hrať s tou palicou, až sa zrazu stalo, že v jednej ruke som držal lebku a v druhej prázdnu palicu.

Samozrejme, nepanikáril som. Bleskovo som obe časti podal Ascherovi so slovami: „Na, drž to ty, nech je na teba zle.“ Ascher chudák zostal zaskočený, ale zobral to odo mňa bez slova.

Tým sa problémy neskončili. Moja povaha rebela sa rozhodla, že práve na tejto akcii sa prejaví naplno. Nebudem to rozvádzať – skrátim to:
Pandora Nimue stratila trpezlivosť a zavolala mojich vlastných ochrankárov, aby ma zo zvyšku akcie odviedli preč. A čo je na tom najhoršie – tí moji chlapci ju poslúchli!
Predstavte si to – uraziť takto mňa, C. a K. Poľného Majstra Luisa.

Ale nuž, taká je moja úloha: rebelovať, miešať karty a sledovať, ako na to reagujú ostatní.
Niektorí sa smiali, iní sa sťažovali – a raz dokonca zaznel aj návrh, že by ma mali vylúčiť zo Selekcie. Ako vidíte, nestalo sa tak – lebo túto spomienku dnes píšem.

Už ma síce často na oficiálnych akciách nestretáte, ale vedzte, že som tu, sledujem vás – a ak sa naskytne príležitosť, vždy vám rád osladím vaše slávnostné stretnutia.