Otázka, kedy sa spoločenstvo stáva sektou, sa objavuje znova a znova.
Ľudia, ktorí nepoznajú vnútorný život duchovných skupín, často hádžu všetkých do jedného vreca.
No rozdiel medzi duchovným spoločenstvom a sektou je zásadný – a spočíva v úmysle, v slobode a v úcte.

Spoločenstvo je priestorom, kde sa ľudia stretávajú, aby sa navzájom povzbudzovali, učili a rástli.

Sekta je miestom, kde sa ľudia podvedome uzatvárajú a ich vnútorný rast sa mení na slepú poslušnosť.

V Selekcii sa touto otázkou nezaoberáme ani teoreticky.
Po tridsiatich rokoch existencie vieme, že hranica medzi týmito dvoma svetmi je tenká a že si vyžaduje neustálu pozornosť, pokoru a otvorenú komunikáciu.

Rozdiel je v slobode
Každý, kto vstúpi do Selekcie, prichádza slobodne.
Neprichádza preto, že by bol zmanipulovaný alebo donútený, ale preto, že cíti vnútorné volanie – potrebu spoznať, pochopiť a prehĺbiť svoj duchovný život.
V Selekcii nikto nie je viazaný sľubom poslušnosti človeku, ale vedomím služby svetlu.

Sekta naopak stavia na závislosti. Potrebuje, aby sa jej členovia báli odísť, pretože ich udržiava strach, vina alebo nátlak.
V spoločenstve ako Selekcia má však každý právo odísť – bez výčitiek, bez hnevu, bez prenasledovania.
Svetlo, ktoré raz prijal, mu zostáva.

Rozdiel je v zodpovednosti
Mág, ktorý kráča cestou poznania, sa učí zodpovednosti.
Zodpovednosti za vlastné rozhodnutia, za vlastnú cestu, za svoj vývoj.
Učiteľ mu môže ukázať smer, ale nemôže ho niesť.
V sekte sa zodpovednosť prenáša na vodcu – ten rozhoduje, myslí a koná za všetkých.
V spoločenstve ako Selekcia je vodca sprievodcom, nie sudcom.
Učí, ale nevládne.

Rozdiel je v cieľoch
Sekta chce udržať moc, spoločenstvo chce udržať svetlo.
Sekta potrebuje mať kontrolu, spoločenstvo potrebuje mať poriadok.
Sekta hľadá nasledovníkov, spoločenstvo vychováva spolupracovníkov.
V Selekcii sa nebuduje kult osobnosti, ale kultúra poznania – každý žiak raz vyrastie, aby učil iných.

Rozdiel je v atmosfére
Tam, kde vládne strach, je sekta.
Tam, kde vládne úcta a otvorená diskusia, je spoločenstvo.
V Selekcii sa vyžaduje rešpekt, ale nie slepá poslušnosť.
Mág sa učí premýšľať, nie nasledovať bez rozumu.
Učí sa spochybňovať, pýtať sa, premýšľať – lebo len ten, kto sa pýta, môže skutočne rásť.

Rozdiel je v učení
Každé učenie je živé. Môže rásť, rozvíjať sa, prispôsobovať.
Sekta sa bojí zmeny, pretože v nej vidí ohrozenie.
Spoločenstvo ako Selekcia zmeny prijíma ako prirodzený dôsledok vývoja – dogmu používame len pri výučbe, nie pri myslení.
Ašarat často hovorí: „Učenie si treba osvojiť tak, ako je napísané, ale nezabúdajte, že to nie je písmo sväté.“
Toto je podstata rozdielu – sekta sa drží litery, mág sa drží ducha.

Záznam z kroniky – keď Selekcii hrozilo, že sa zmení na sektu
V našej kronike je zachytená aj epizóda, keď sa Selekcia, ešte v jej prvopočiatkoch, ocitla na hranici, že sa mohla zmeniť na sektu.
Stalo sa to približne po dvoch rokoch jej existencie, keď Ašarat odovzdal vedenie jednému zo svojich žiakov.
Považoval svoju úlohu za splnenú – uviedol Selekciu do života, tak ako mu bolo zverené jeho učiteľmi z Anáchu, a chcel sa vrátiť späť do materského spoločenstva.

Avšak už krátko po tom, ako odišiel, sa ukázalo, že nový vodca začal meniť charakter Selekcie.
Začal presadzovať moc, nie poznanie.
Nesmel mať nikto iný názor, všetci ho museli bezpodmienečne poslúchať.
Tí, ktorí sa odvážili vyjadriť iný pohľad, boli z kruhu vylúčení.
Z učenia sa začalo stávať náboženstvo strachu – a práve vtedy sa členovia obrátili na Ašarata s prosbou, aby sa vrátil.

Ašarat sa vrátil a okamžite zriadil nápravu.
Všetko, čo sa narušilo, uviedol späť do rovnováhy a vrátil spoločenstvu jeho pôvodného ducha.
S týmto vodcom sa ich cesty nadobro rozišli. Neskôr si on založil vlastnú skupinu – no tá sa, ako uvádza kronika, rýchlo rozpadla, pretože nebola postavená na svetle, ale na egu.

Tento príbeh sa stal pre Selekciu dôležitým varovaním aj ponaučením.
Ukázal, že ani duchovná skupina nie je imúnna voči pokušeniu moci – ale zároveň, že ak je jadro čisté, dokáže sa vrátiť k svetlu.

Rozdiel je v srdci
Sekta chce mať pravdu.
Spoločenstvo chce hľadať pravdu.
Sekta sa uzatvára, spoločenstvo sa otvára.
A to je možno najväčší rozdiel zo všetkých.

Selekcia za tridsať rokov prešla mnohými skúškami. Niektorí ju chceli očierniť, iní ju nepochopili.
No tí, ktorí ňou prešli, vedia, že jej základom nie je slepá viera, ale skúsenosť – osobná, hlboká, overená životom.

A tak, keď sa niekto spýta:
„Nie je aj Selekcia sekta?“, odpoveď je jednoduchá:

Nie – pretože v sekte sa klaniaš človeku, ale v spoločenstve sa klaniaš svetlu.