9
Oct

Myšlienka na trénovanie

   Odoslal Luis a zaradil do Nezaradené

Pridať komentár

Ticho…. ostaň len tak vo svojej samote chvíľu ticho.
Ak ostaneš ticho a nebudeš hovoriť začneš vnímať ticho.
V tom tichu začneš vnímať svet a vo svete prírodu.
Potom začneš vnímať iné svety vo svete.
A všetko odrazu bude dávať zmysel.

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Október 9th, 2019 o 10:49 a je zaradený pod Nezaradené. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

9 komentárov

Tara
 1 

No, toto je skutočná výzva... Skrotiť svoju myseľ, vnímať ticho, nezľaknúť sa nových vnemov a nechať vnútro nech vidí...

Október 11th, 2019 at 06:31
Luis
 2 

Tara, ďakujem, že si moju myšlienku podporila. Nuž čakal som a nádejal som sa, že sa aj iní nad tým zamyslia a snáď sem k tomu slovko, či dve napíšu.
No ako obvykle je ticho.

Október 11th, 2019 at 10:21
Tara
 3 

Niekedy je ťažké zistiť, čo je len vata a v čom je hlbšia pointa.. ale nehádž flintu do žita, stale sú tu aj takí, čo to vedia rozoznať.

Október 11th, 2019 at 13:40
Vhiolynta
 4 

Ticho a samota je užitočná škola, ktorá mi poskytuje skúsenosti pre dosahovanie osobných úspechov a spokojnosti. Pomáha mi totiž spoliehať sa na seba a porozumieť si.
A spoznať samu seba, svoje možnosti a zrazu zistím, že sa mi darí lepšie spoznávať aj všetkých ľudí okolo mňa.
Mám rada zahĺbenie sa do seba a svojich myšlienok. V tom tichu sa krásne tvorí. A vidí sa aj inak nevidené.
Krásne a veľmi poučne je to napísané Luis, ďakujem.

Október 14th, 2019 at 13:13
Luis
 5 

Tak sa predsa našla "Muška jenom zlatá" 🙂 teda jedna lastovička, čo letela okolo všimla si môj krátky príspevok.

Vhiolynta udeľujem ...niečo Ti za to udeľujem a čo? Tak to si nechám pre seba 🙂 alebo nie?

OK ..ja C. a K. Poľný Majster Luis udeľujem kolegyni Vhiolynte pochvalu. 🙂

Október 15th, 2019 at 08:45
Lumina
 6 

Ostať ticho, aby sme konečne započuli aj niečo iné, ako len samy seba.

Utíšiť továrenský hluk svojho mozgu, započúvať sa do jemných tónov navôkol nás a v nás.

Inšpirujme sa rečou tvorov okolo nás, napríklad reč prírody je reč úplne tichá, no výslovná, silná a priama. Práve preto lepšie vnímajú ako typický človek zahataný svojim šumom, chaosom, zvyklosťami, predsudkami,...

Október 22nd, 2019 at 08:46
Regulus
 7 

Dnešná doba akoby bola tak nastavená, aby nedovolila človeku sa ani na okamih utíšiť. Rinie sa na nás neutíchajúci prúd informácií, ktoré musíme filtrovať, porovnávať, dávať im priority, poprípade ich ignorovať, pričom aj tá ignorácia si ukradne svoj čas. To asi aby nemal ani moment sa nad sebou zamyslieť, upokojiť sa, lebo by mohol z toho nadhľadu zbadať, aký je súčasný život uponáhľaný a svojím spôsobom [za/u]bíjajúci (= stresujúci)...

No aj keby nebolo tohto chaosu vôkol, ostať naozaj ticho je fuška. :-/ Tí z nás čo rýpu do meditácií vieme, aké ťažké je ostať aspoň pár sekúnd v bezmyšlienkovitom stave a hlava opäť začne šrotiť, jak keby nebolo zajtrajška. :-/ Preto lepšie fungujú riadené meditácie, kde sa upíname na konkrétnu myšlienku a potom sa ten bočný chaos ľahšie odsunie do pozadia.
A veru súhlasím s:

"V tom tichu začneš vnímať svet a vo svete prírodu."

lebo aj meditácia v prírode (= trojkombinácia: sedenie + pozeranie "do blba" + pozorovanie priestoru), keď sa človek preladí na ňu je vlastne kvázi sústredenie sa na jednu myšlienku a... dostaví sa to stíšenie, ticho, vnímanie. Otvorí sa svet, ktorý je nám v bežnom zhone ukrytý a stráca sa v tom ohlušujúcom informačnom hurikáne sťa nezachytiteľný šum pod našou prahovou citlivosťou.

Avšak nielen z tohto pohľadu, že ísť von do prírody a zrazu zistiť, že jeeeeej, nejakú tu máme, ale vlastne hocikde. Aj doma, za bežného bieleho dňa. Človek zrazu zistí, že je prírodou obklopený, je všade okolo neho. Nech hoci aj v podobe bzučiacej lienky poletujúcej okolo lampy, bzdochy dobíjajúcej sa cez sieťku dovnútra, a či pavúka ticho snovajúceho svoje siete v tmavom kúte. V tichu sa zostria zmysly a uvedomíme si kde sme, čo všetko nás obklopuje, čo sme doteraz pohotovo ignorovali. No prosto, oplatí sa raz za čas zastaviť a rozhliadnuť sa vôkol seba...

Október 22nd, 2019 at 21:02
Nightsun
 8 

Vo vlastnom živote, vidím, aké je ticho, zriedkavé, a desivé, keď sedím sám doma, je nejako mojou prvou myšlienkou, zapnúť si rádio, či televízor, aby aspoň niečo hučalo na pozadí, bez toho, sa necítim úplne prirodzene.

Niekedy mám pocit, že to tak robím, predovšetkým preto, aby som umlčal svoje myšlienky, pretože v tom tichu, sa zrazu zdajú hlasitejšie, nie sú to už tak silné a ťažké myšlienky ako bývali pred mesiacmi či rokmi, ale stále sa necítim sám pri sebe úplne slobodne, možno že mám strach čo by mohlo prísť v tom tichu. Ale áno, prečo do neho nevstúpiť,

V tichu myslím, že nežijeme skoro nikdy, ale dúfam, že nakoniec sa mi v tichu podarí nájsť veľa odpovedí, preto ho už vyhľadávam čoraz častejšie, aj napriek tomu, čo v ňom môžem nájsť, na to teraz začínam byť zvedavý.

Október 25th, 2019 at 12:03
Asarat
 9 

Nightsun, možno si sám odpovedal na to, čo vás len v krátkosti, ale predsa učíme o strachu.
A aj opätovne budem citovať sám seba.

"Najväčší boj, ktorí musíte zvládnuť je boj seba samého so sebou samým."

Ak ten posun urobíš a dokážeš byť sám so sebou v tichu a v tme aspoň hodinu, tak veľmi veľa pochopíš a veľmi sa posunieš v pred.

Október 25th, 2019 at 12:31

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.

Spať na vrch stránky