V Ašaratových knihách sa ukrývajú vrstvy poznania, ktoré sa neodhalia pri prvom čítaní.
Nie sú to knihy určené na jednorazové prebehnutie očami. Sú to živé učebnice mágie, mapy duchovných svetov a brány k hlbšiemu vedomiu, ktoré sa otvárajú postupne, podľa úrovne zrelosti toho, kto do nich nahliada.

Mnohí čitatelia však túto hĺbku nevidia.
A hoci majú text pred sebou, nedotýka sa ich vedomia.

Nie preto, že by bol príliš ťažký.
Ale preto, že hľadajú niečo iné, než čo je v texte skutočne ukryté.

Podstata býva nenápadná – nepodstatné kričí najhlasnejšie

Ľudia prirodzene priťahuje to, čo pôsobí dramaticky.
Veľké opisy, silné rituály, bytosti z paralelných svetov, konflikty energií. Na prvý pohľad pôsobia ako „magické jadro“, no pritom sú to len kulisy. To, čo je v knihe naozaj dôležité, býva nenápadné: jedna krátka veta, jedno varovanie, jedna poznámka, ktorá sa dá prehliadnuť.

A práve tam sa skrýva zasvätenie.
Nie vo veľkých kapitolách, ale v malých miestach, ktoré sa čítajú s pokorou.

Bežný čitateľ hľadá zložitosť – a preto prehliadne jednoduchosť.
Začiatočník hľadá silu – a preto nevidí múdrosť.
Neskúsený hľadá efekt – a preto nenájde podstatu.

Je to starý magický paradox:
najväčšie tajomstvá bývajú napísané najjednoduchšie.

A práve preto ich mnohí považujú za nepodstatné.

Tajomstvá v knihách nie sú ukryté naschvál – ukryté sú len pre tých, ktorí ešte nedozreli

V mágii neexistuje princíp: „toto je tajné a skryté“.
Existuje princíp: „toto uvidíš až vtedy, keď na to dozreješ.“

Ašarat neukryl poznanie.
On ho vyslovil.
Len ho vyslovil spôsobom, ktorý je bezpečný – aby sa človek zranil čo najmenej, ak jeho vedomie ešte nie je pripravené na to, čo v texte leží.

Preto sa stáva, že dvaja ľudia čítajú tú istú vetu:

• jeden v nej vidí obyčajnú myšlienku,
• druhý v nej vidí kľúč k celému rituálu alebo k pochopeniu zákona energie.

Nie je to o intelekte.
Je to o stave vedomia.

Knihu mágie nemožno použiť nesprávne bez následkov

Je potrebné povedať to otvorene:
Ašaratove knihy mágie nie sú literatúra pre zábavu.

Nie sú to príručky, ktoré si človek môže odkopírovať, privlastniť alebo „použiť“ podľa vlastného zámeru.
A predsa sa našli ľudia, ktorí si tieto knihy neoprávnene privlastnili, skopírovali ich časti alebo ich vydávali za svoje.

No nevedeli jednu zásadnú vec:

Kniha mágie nie je predmet.
Kniha mágie je energetická brána.

Kto do nej vstúpi nečisto, naruší rovnováhu.
A kto ju zneužije, spustí proti sebe mechanizmus, ktorý v knihe existuje od pradávna: návrat energie.

Nie je to trest.
Je to zákon.

Tieto knihy fungujú podobne ako staré zasvätené texty v mágií Anách:
Keď sa ich zmocnil niekto, kto na to nemal právo, text sa mu síce dostal do rúk, ale nedostal sa mu do vedomia. Namiesto pomoci mu vznikol chaos v energetickom poli, zmätenie, nesúlad alebo dokonca pád.

Deje sa to dodnes.
Kto chce knihu zneužiť, uškodí sám sebe.
Kto ňou chce rásť, musí ňou prejsť so sprievodcom.

Skúsený učiteľ je pri týchto knihách nevyhnutný

Kniha mágie nie je napísaná tak, aby ju zvládol čítať ktokoľvek bez vedenia.
Nie je to text, ktorý možno pochopiť len logikou – potrebuje výklad, energetický kontext a dohľad niekoho, kto pozná:

• poradie pochopenia,
• prekážky, ktoré môžu človeka zraniť,
• uzly, do ktorých sa vie čitateľ energeticky zamotať,
• momenty, kedy má prestať čítať a najprv dozrieť,
• úrovne symbolov a ich skutočný význam,
• a hlavne – rozdiel medzi rituálom a jeho skúškou.

Tieto knihy nie sú len texty.
Sú to labyrinty pre vedomie.
A labyrint potrebuje sprievodcu.

Preto sa niektorým ľuďom knihy zatvoria, hoci sú tie isté slová na stránke.
Preto niektorí chápu menej čím viac čítajú.
A preto niektorí, ktorí si ich privlastnili, pocítili tlak, zmätenosť či narušenie vlastnej rovnováhy.

Kniha chráni samu seba aj toho, kto na ňu ešte nedorástol.

Mágia pracuje s jemnosťou, nie s efektom

Ašaratove knihy neboli písané ako senzácia, ale ako cesta.
Kto hľadá efekty, nenájde nič.
Kto hľadá význam, nájde všetko.

Mágia funguje opačne, než si mnohí myslia:

• nie je v dramatickom opise – ale v nenápadnom princípe,
• nie je v moci rituálu – ale v úmysle,
• nie je v sile slova – ale v pochopení zákona energie,
• nie je v rýchlom výsledku – ale v zmene vedomia.

Čitateľ, ktorý čaká, že uvidí „magický zázrak“, prehliadne skutočný zázrak: transformáciu seba.

Prečo niektorí vidia a iní nie – aj keď čítajú to isté

Je to rovnaké ako pri paralelných svetoch.
Bytosť z inej roviny sa ukáže len tomu, kto vibruje v jej frekvencii.
Kto nie je pripravený, vidí prázdno.

Tak je to aj s knihou.

Niektorí čítajú Ašaratove slová roky, a porozumenie sa v nich ešte neotvorilo.
Iní prečítajú jednu vetu – a ich vedomie sa posunie o svetelný rok dopredu.

Rozdiel nie je v texte, ale v tom, kto ho chce skutočne pochopiť.
Rozdiel je v úmysle, v pokore a v pripravenosti niesť dôsledky pochopenia.

Záver: Podstata je pred očami – ale pravdu uvidí len ten, kto je pripravený ju uniesť

Ašaratove knihy sú písané tak, aby chránili aj učili.
Aby rástli s človekom.
Aby boli bránou, a nie zbraňou.
Aby boli cestou, nie skratkou.

Kto hľadá rýchle efekty, stratí sa.
Kto hľadá hlbší význam, bude vedený.

Kto knihu zneužije, pocíti zákon rovnováhy.
Kto ju ctí, otvorí si svet, v ktorom je poznanie živé.

Podstata je vždy pred očami.
Len ju treba vidieť.
A vidí ju ten, kto na to dozrel – nie ten, kto ju len drží v rukách.

PS:

Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa objaví. Lenže žiadny učiteľ neprichádza pre toho, kto nechce vidieť. Všetko, čo potrebuješ, už stojí pred tebou — len čaká, kým dozreješ natoľko, aby ťa to mohlo zasiahnuť.

PS2:

V Ašaratových knihách mágie platí stará múdrosť: zmysel zmyslu sa ukáže až tomu, kto dozrie na jeho pochopenie. Kým vnútorný význam neotvorí vedomie, slová sa zdajú byť prázdne. No keď duša dozreje, všetko začne zapadať – a to, čo sa zdalo nepodstatné, sa zmení na kľúč k pochopeniu. Skutočný zmysel vzniká až tam, kde mu dáme miesto, priestor a uvedomenie. Až potom sa ukáže to, čo bolo doteraz skryté, a človek zistí, že pravý zmysel môže niesť len ten, kto naň skutočne dorástol.