29
Nov

Spomienky

   Odoslal Eleanor a zaradil do Príbehy, Zamyslenia

Spomienky, čím sú pre Teba a čím pre mňa? Myslíš, že je v nás veľký  rozdiel? Možno áno, možno nie, uvidíme.. .Keď sa Ťa opýtam aký si mal včera deň, zamyslíš sa a spomínaš. Keď sa Ťa opýtam, aké boli tie časy, v školských laviciach, opäť sa zamyslíš. A keď sa Ťa opýtam aké si mal detstvo, zamyslíš sa ešte hlbšie. Všetko, čo sa Ti po mojich otázkach vybaví sú spomienky. Spomienky na to čo bolo, kým sme boli, kým sme chceli byť. Zaznamenávajú nielen udalosti, ale aj naše pocity či emócie. Sú filmom, kde pri jeho prehratí si uvedomíme, že sme celú dobu hlavnou postavou a to, aké bude naše nasledujúce konanie sa v konečnom dôsledku stane opäť len spomienkou. Netreba však zabúdať, že je dobré byť režisérom a hercom v jednej osobe, inak sa budeme márne čudovať prečo sa dej neodohráva tak, ako sme si naplánovali 🙂

Vtedy je dobré spomenúť si kým sme. Nájsť silu a prečítať si scénar, uistiť sa a rozpamätať sa, či je naozaj môj a či mi v ňom nejaký škriatok, ktorý len zo zvedavosti chcel vyskúšať moju pozornosť, nepoprehadzoval dej, popr. nedopísal ten jeho. Zamysli sa teda hlbšie, spomínaš si? Odpoveď poznáš.

Osobne vnímam spomienky ako záznam našej mysle, ktorý nám dáva pocit prežitého, pocit, že sme na svojej ceste prešli určitú etapu života a aj vďaka tomu, sme tým, kým sme. Vyformovaní skúsenosťami, obrúsení životom, ponaučení a najmä schopní kormidlovať svoju loď k cielu. ( Samozrejme filmovému 😉 )Dávajú nám samých seba. Keď sa dlhodobo cítite zle, vaše telo i duša kričia o pomoc, asi ste niekde zablúdili. Len či si spomeniete a vrátite sa na tú správnu cestu. A keď aj, či nájdete silu vykročiť z tieňa, silu, nenechať sa skopnúť na úplne dno pod vidinou nových vedomostí a skúseností. Vtedy je už ťažké vstať, otvoriť oči a nepoddať sa túžbe chcieť viac.

A tam niekde sa film zasekol a škriatok sa chichúňa, lebo tak to on chcel. Treba si spomenúť na scénar, napraviť chyby a držať sa ho, pretože vtedy, keď sme ho písali, mali sme odhodlanie aj silu. Tá skutočná sila, nie je v tom, robiť čáry-máry, ale nestratiť samých seba. Pretože keď príde čas splatiť dlh, prídu aj spomienky, a tie bohužiaľ nebude možné zmeniť.

Tagy:

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, November 29th, 2013 o 10:53 a je zaradený pod Príbehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

Eleanor, pekné zamyslenie. To, aký scenár svojmu životu napíšeme, je len na nás. Našťastie žijeme v dobe, keď sa každý môže rozhodovať sám za seba. To však prináša aj určité komplikácie - vždy máme možnosť rozhodnúť sa a teda sa nemôžeme vyhovárať, že nám niekto niečo zakázal, alebo nás do niečoho nútil.

Dôležité je len vedieť, prečo robíme to, čo robíme a aký to má pre nás zmysel. Ten zmysel musíme vidieť pred sebou, inak by sme si pri prvej prekážke zbalili kufre a tvárili sa, že toto nie je naša cesta, že takto sme si to nepredstavovali. Na vrchol však nevedú iba diaľnice, občas sa treba aj ukloniť, aby sme hlavou do niečoho nevrazili. Ciest je veľa a každý má právo vybrať si tú, ktorá je jeho vnútru najbližšia.

November 29th, 2013 at 14:30
 2 

emocie.... nie su zle, nie su dobre,
su len take co nas ovplyvnuju dobre alebo zle.
Kazdopadne nas ovplyvnuju...

Je uplne jedno ako, ci dobre, alebo zle.
Dobro ci zlo z emocii je len nase podvedomie...
To je LEN NASA interpretacia....

Skus riesit to co citis nie co si myslis ze vies ci nebodaj veris ze citis...

Potom pochopis co sa deje a preco ma ostatny nemaju radi 😉
PS: y alebo i tu nie su podstatou diskusie co chcem rozputat

November 29th, 2013 at 20:34
 3 

Santiiik ale my ta mame radi! Teda vsetky moje Ja urcite 🙂
Ale inak suvislo hovoris. Ako raz niekto mudry povedal: "Dobre? Zle? To je jedno, ono to aj tak prejde" 😀

December 2nd, 2013 at 15:34
 4 

Stále hovorievam: ak niekam vojdete pamätajte si kade ste tam vošli, aby ste sa mohli aj vrátiť. Spomeň si teda vo svojich spomienkach, či na tých dverách ktorými si vošla je aj kľučka.
A takto si spomeň vo svojich spomienkach rovno aj na cestu smerom von :).
Teraz sa teda len otoč a choď späť.
Príď pred dvere otvor ich vyjdi a všetko nechaj za sebou. Akoby to bol len sen.
A život si kresli novými bádaniami a tým, že zabudneš a už sa tým viacej nezaťažuješ, tak tým viac ti vznikne tam priestor na nové a iné spomienky.
A tak ti teraz už naozaj netreba už nič, len sa otočiť a kráčať späť von do sveta ktorý ťa tam čaká za tými dverami.
A my smutní 😀 pozostalí, ti prajeme šťastnú cestu do života a nových spomienok :).

December 2nd, 2013 at 18:31
 5 

Pozrime sa na to z iného uhla pohľadu...v živote môžme natrafiť na " čiernu dieru", ktorá nás hodí kde sme vôbec nemali v pláne " zaparkovať " Nezostáva nič iné len sa situácii prispôsobiť, respektíve nepispôsobiť...

December 4th, 2013 at 18:54

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.