Koho napadne pri slove Introspekcia, pravý význam tohto slova? Dokáže ale jediné slovo skutočne úplne opísať plný význam poznania, skrývajúceho sa pod prácou so svojim vnútrom?

Niekoľko ročná práca, mi ukázala len jedno. Nie je asi možné niekedy sa prestať učiť niečo nové, pri práci na sebe. To ako dnes vnímam to kým som, nebude rovnaké ako to, ako budem vnímať sám seba zajtra ráno.

Ako chápať pojem Introspekcia?
Z odborného hľadiska sa to dá poňať ako pozorovanie svojej mysle, svojej duše, svojho ducha teda svojho vnútra a každej z jeho častí za účelom porozumenia našich vnútorných pochodov. Reakcií v rôznych životných situáciách. V tom ako sa pozeráme na svet. Aký je náš svet v ktorom žijeme. Toho, ktorá z emócií je tá, ktorá je hlavná pre náš život a zafarbuje ho svojou prítomnosťou.

Prečo je sebapoznanie tak veľmi potrebné pre človeka?

Je rovnako dobrá otázka ako, prečo je umývanie tak veľmi potrebné pre človeka. Tak nebudeš sa umývať, budeš smrdieť a ľudia budú od teba bočiť. Tak isto ako keď bude tvoje vnútro špinavé a bude smrdieť, tak od teba rovnako budú ľudia bočiť.

Tým najdôležitejším pri sebapoznaní je ROZHODNUTIE. Urobiť rozhodnutie, pre seba samých a rozhodnutie, ktoré sa nakoniec stane vašich presvedčením. Z presvedčenia sa rodí pravda, a z pravdy obraz o našom svete, či vonkajšom ci vnútornom.

Pochopenie prináša pokoj, ak stojíme pred niečím čomu nerozumieme je v nás nepokoj kým nepríde porozumenie. Pocítime úľavu a akoby z nás niečo opadlo. Rovnako čím viac, porozumieme samým sebe tak tým väčší pokoj príde do nášho vnútra.

Pri sebapoznávaní sa nám postupne odhalí aj spôsob ako a prečo reagujeme v rôznych situáciách. Prečo v nás isté situácie, ľudia, podnety okolia od počasia či šepotu, vyvolávajú emócie. Postupne pochopíme to kde je v nás ten spúšťač, kde a ako hlboko sú zakorenené dôvody nášho konania. Našich životných rozhodnutí či presvedčení.

Vďaka tomu ako sa chováme v rôznych situáciách, sa prejavuje aj láska nás k nám samým. Čiže to ako sa chováme k sebe, ovplyvní naše chovanie voči nášmu okoliu. Láskavosť k sebe, láska k sebe, láska ktorú si prejavíme v maličkostiach ako úsmev, ktorý si mi samy venujeme v zrkadle. Ako pekná drobnosť, ktorú si kúpime, ako miesto ktoré navštívime, a ľudia ktorými sa obklopíme. Tieto maličkosti v našom živote sú prejavom našej sebalásky.

Táto cesta nás nevedie k tomu zmeniť sa, vedie nás k tomu stať sa tým kým skutočne sme. Očistiť to čo je skryté pod nánosmi života.

Čo mi dáva silu veriť sebapoznaniu?

Pred rokmi som si myslel, že naozaj šťastný môžem byť len vtedy, keď mi do života príde niekto kto ma šťastným urobí. Dá mi lásku a oslobodí ma od toho, čo prežívam. Že to vyrieši všetky moje problémy. Taký krásny sebaklam, dobrý akurát tak na to odsúvať pravdu. Že veci vôbec nie sú tak ako potrebujeme, a radšej budeme čakať na zjavenie ako si priznáme pravdu. Pri tom ale jediné čo som potreboval, bola pravda. Že nič nie je tak ako potrebujem.

Následne som začal robiť kroky, tie kroky ktoré sú rozpísané v týchto slovách. Postupne som sa začal na všetko pozerať inak. Robiť veci inak, prijímať zodpovednosť za vlastné činy. Zodpovednosť za vlastný život a to aký je. Že to ja sám som si svojim myslením vytvoril život taký aký je. A ja som jediný kto ho môže zmeniť. Postupne si vytvoriť nový život, taký ako potrebujem.

Tieto kroky a zmeny neprichádzali hneď, prišli ale postupne. A reakcie okolia na zmeny vo mne a v mojom správaní mi ukázali, že robím dobre. Že som na správnej ceste. Nie vždy boli tieto reakcie len pozitívne, práve naopak. Prišlo mnoho negatívnych reakcií. Pretože ľuďom sa nepáči keď sa niečo v ich svete, na čo sú zvyknutí mení. Pretože vy sa zmeníte, a už pre nich nebudete tým kým ste boli, to neznamená že sa začnete chovať negatívne. Ale práve naopak, vyberiete si či to čo pre koho robíte je správne pre vás.

Skutočnú silu veriť sebapoznaniu mi dáva nateraz zmena toho ako vnímam svet ja a ako vníma svet mňa. Dáva mi ju nádej. Pretože keď bude zajtra dnes, som ja tým človekom ktorý je vedomý, silný, láskavý a plný života.

Čo dáva zmysel mne?

V poslednom bode tejto kapitoly vypoviem svoj vlastný pohľad na prácu so svojím vnútrom. Nepotrebujete na to vlastne nič, okrem vlastnej mysle a tela. Väčšina práce sa bude odohrávať na neviditeľnej úrovni. Aj keď priznávam, že je dobré na sebe pracovať aj fyzicky. Predovšetkým preto, že čím viac energie v tele mať budete, tým lepšie dokážete kontrolovať vlastné myšlienky. Lepšie sa sústredíte a vlastne celkovo sa budete cítiť zdravší a plnší energie. Fyzický pohyb a cvičenie je jedným z najlepších činiteľov pre tvorbu látok v mozgu, ktoré prispievajú k celkovej fyzickej pohode a pocitu šťastia. Tu si niektorí z vás možno uvedomia, že na to, aby ste boli šťastní, nepotrebujete niekoho iného, stačí len pot a pobyt na slnku. Záleží na rôznych parametroch, život, to je jedna veľká nekonečná sínusoida, raz ste dole a inokedy zas hore. Musíte prijať, že vždy po niečom dobrom príde niečo zlé, ale na druhú stranu po zlom období príde to dobré, pre ktoré sa v podstate oplatí žiť.

Mňa cesta, ktorou som sa vydal, aby som posilnil seba a zlepšil svoj život, priviedla do Selekcie, kde som mal tú česť stať sa žiakom a postupne Majstrom. Mojimi učiteľmi boli a sú rôzni ľudia, Najlepším príkladom boli ich rôzne osobnosti a jedinečnosť každého z nich. Prečo poukazujem práve na toto? Určite ste to už počuli, ale o ľuďoch sa vo všeobecnosti zvykne hovoriť ako o stáde, a nie je to až tak vzdialené od pravdy. Každý sa chceme na niekoho podobať, každý si kupujeme niečo, čo často ani nepotrebujeme, no videli sme to u niekoho iného a tak nás napadlo, že by sme to chceli tiež. Moji učitelia a kolegovia na ceste k vrcholu Ohnivej hory sú ale iní, už na začiatku mi bolo jasné, že tu nestojím medzi ovcami. Stojím tu medzi jedincami, bytosťami a rodinou, každý je sám sebou, kúskami, ktoré dokopy tvoria celok. Pri introspekcii nemáte na výber a proste musíte byť úprimnými. Urobiť niekoľko zložitých a náročných rozhodnutí. Pochopiť, že nič nejde zo dňa na deň a už vôbec nie práca na sebe. V mnohom si siahate na samé dno svojej duševnej sily. Pretože ľudia sa radi vidia v lepšom svetle. Roky si často nepriznajú, že vôbec nejaké nedostatky môžu mať, a nie to ešte aby nejaké mali. Ak si to priznajú, vlastne urobia prvý krok na ceste pracovať na sebe. Uvedomia si to, vedome na seba preberú zodpovednosť za seba samých. Nie je to med lízať, to vám teda poviem. Nie raz za tie roky som si myslel, že už som dosiahol to, po čom som túžil, že toto je ten vrchol. Potom ale rýchlo prišlo vytriezvenie. A takto vlastne sa to opakuje do teraz. Čo sa ale zmenilo? Zmenil som sa ja. Vnútorne som zosilnel. Pocit silnejšieho vnútra.

Myslím, a tu ma môžete pokojne opraviť, silnejšie vnútro je prejavom toho, že ste sa očistili. Zhodili ste zo seba pomyselné batôžteky, v ktorých ste roky nosili svoje strachy, bolesti a komplexy. Ak si viete predstaviť niekoľkohodinový výstup na horu s obrovským ruksakom a ešte naobliekaný v hrubom zimnom oblečení, plus tam máte niekoľko fotoaparátov, desať litrov vody, a jedlo aspoň na týždeň. Hmotnosť takejto výbavy, z ktorej väčšinu ani nepotrebujete, presahuje niekoľko desiatok kíl. O čo ľahšie sa vám bude kráčať nahor len s výbavou potrebnou na výstup? Myslím, že ten pocit na jej vrchole budú mať obaja úplne iný. Jeden bude polomŕtvy a ten druhý trochu zadýchaný a s pocitom, že by dnes ešte niečo zvládol. A to nezabudnite, ešte váš čaká cesta domov.

Nebojte sa vykročiť, sľubujem vám, že sa časom ani len nespoznáte.

“Nezáleží na tom, koľko rán dostaneš, záleží len na tom koľko rán vydržíš a napriek tomu dokážeš znova vstať.” (Rocky Balboa)