Dneškom začínajú príspevky z mojej majstrovskej práce. V introspekcii som našiel veľa odpovedí, ako viesť a kadiaľ viesť môj vlastný život. Ako sa naučiť pozerať na rovnakú vec, z rôznych uhlov pohľadu. A ako si upratať vo vlastnej mysli, vo vlastnom srdci a vo vlastnom vnútri. Upratať si natoľko, aby som počul sám seba. Vnímal a cítil.

Verím, že vás moje slová zaujmú a možno vás i inšpirujú k práci na sebe 🙂

„Keď sa budete snažiť porozumieť celému vesmíru, nepochopíte vôbec nič. Keď sa pokúsite porozumieť sebe, pochopíte celý vesmír.“ 

– Gautama Buddha –

A tu musíte začať, sami u seba, pochopiť, prečo a čo robíte, prečo a čo sa Vám deje.

Celý život ma prenasleduje otázka: je chyba vo mne, alebo sa celý svet naokolo zbláznil? Prečo mne nezáleží na materiálnych statkoch tak, ako ľuďom naokolo mňa, prečo sa ma zmocní pri pomyslení na peniaze skôr odpor ako túžba a prečo, aj keď som šikovný a nadaný, nepotrebujem napredovať za úspechmi na poli práce? Kladiem si tieto otázky a postupne prichádzam na tú odpoveď, čo mi bola ukrytá:

„som iný, som jedinečný, vždy to tak bolo a vždy to tak bude.“

Nie som ale až tak namyslený, každý človek je jedinečný, každý je iný a každý zodpovedá sám za svoj život. Viem a vidím, že som v mnohom iný, ako ľudia naokolo mňa. Že ma to v mnohom posúva a v mnohom mi to dáva výhodu nad tým, čo by som ľuďom mohol dať, čo by som mohol vytvoriť.
Veľmi dlho som žil v predstave, že každý dokáže to, čo ja, že každý je ako ja a tak sa i zachová ako ja. Ak si myslíte to isté, skúste si to otestovať. Ak radi píšete a tvoríte, dokážete to i niekto iný tak, ako Vy? Ak radi spievate, viete to i niekto ďalší tak, ako Vy? Alebo máte mnoho iných vlastností, čo Vás robia vami, ale nerobia vás takými, ako sú ostatní. Naučte sa, že to, aký/aká ste, robí váš svet takým, aký ho máte. V antickom Grécku žil filozof menom Plutarch, povedal myšlienku, akú v dnešnej dobe chápe len málokto.

„To, čo dosiahneš vo svojom vnútri, zmení Tvoju vonkajšiu realitu.“

Introspekcia Vás môže priviesť k rôznym poznaniam, tým najväčším je ale práve táto myšlienka. Každá vaša myšlienka vás utvára. Nechajte vaše myšlienky myslieť na temné veci a budete aj Vy temnými ľuďmi. Nechajte svoje myšlienky myslieť pozitívne a celá vaša existencia sa obráti k pozitívnemu pohľadu na svet. Vyberte si, že budete realisti. Ak pracujete ako psychológovia, bútľavé vŕby v našom ponímaní, možno si uvedomujete, že to potom hľadáte v každom, trochu toho ťažkého bremena. Aj keď si myslíte, že ste tým človekom, na ktorého sa iní obracajú, čo ak k tomu prispievate aj Vy sami? Kladiete im otázky, aké im nekladie nik iný, hovoríte tónom, ktorý ľudí upokojuje, a tak sa uvoľnia. Toto všetko svojím spôsobom ľudí otvára a Vy máte niekedy aj pocit, že priťahujete do svojho života len takých ľudí, ktorí niečo potrebujú. Ak sa vám to stalo, viete, o čom hovorím, ale ak nie, možno sa vám stane, že raz nakoniec budete mať v sebe pocit:

„Ja počúvam každého, prečo nik nepočúva mňa?“

Takéto myšlienky sú úplne v poriadku. Nemusíte si to mať za zlé, proste v takom čase prestaňte, dajte si čas sami pre seba. Aby ste načerpali novú fyzickú aj mentálnu energiu. Myslite na to:

„Ak chceš pomáhať druhým, najprv musíš pomôcť sám sebe.“

To nebude nič ľahké, buďte ale pokojní, dnes začínate svoju cestu, na konci ktorej jedného dňa nájdete všetko, čo hľadáte. Úprimne Vám poviem, to, čo nájdete, si dnes ani neviete predstaviť.

Čo mňa viedlo k tomuto všetkému? 

V prvom rade zúfalstvo, bol som stratený, a nevedel som, ako ďalej v živote. Dni, týždne, mesiace a roky som len hľadal, ale nehľadal som, myslím, na správnych miestach, niekedy mi na pár chvíľ nejaký môj objav pomohol, inokedy som sa len tváril, že mi to pomohlo, aby som na chvíľu oklamal sám seba. Ale v podstate som len tápal. Bolo obdobie, keď som navštevoval aj psychologičku. Uznávam, že niekomu by to mohlo pomôcť, no ja som nebol ten prípad. Jednoducho, nie na každého platia dané tabuľky, podľa ktorých postupujú psychológovia. Ak ste prípad, ktorému to zaberá, tak máte viac šťastia, ako ja. A ak si myslíte, že nepotrebujete vedieť viac, potom prestaňte čítať, ak ale máte chuť dočítať sa niečo nové a odvahu pracovať na samom sebe, potom, prosím, čítajte ďalej a je možné, že sa váš život zmení. Nebudem vám klamať, nebude to k lepšiemu, nebude to k horšiemu, zmeníte sa tak, že ani jedno nebude pravdou, ale ani lžou. Pretože cesta vnútorného poznania a prijatia samého seba nebude vždy len ľahká. Nebudete hneď sebavedomí, odvážni, vnútorne stabilní, silní, nebudete hneď vedieť, čo so životom. Niekedy už budete mať chuť len kričať, na všetko sa vykašľať  a utekať, ale tieto pocity vám nie sú neznáme, však? Už ste to cítili, chceli, ale neurobili, alebo ak ste to aj urobili, dopadlo to fiaskom. Poviem vám, robte to, kričte, utekajte, vykašlite sa na všetko, ale hlavne – urobte to! Proste konajte, chcete niečo niekomu povedať, povedzte to, chcete niečo niekomu ukázať, tak prosím, hlavne – urobte to!

Nič nie je horšie, ako keď len stojíte a nehýbete sa. Na čo vám je v hlave si stále dookola premietať, ako a čo ste mohli urobiť, ak ste to naozaj nikdy neurobili? Poznáte pocit, akoby celý svet sa hýbal okolo vás ako v zrýchlenom filme a vy ste boli len postranným pozorovateľom? Akoby ste stáli zamrznutí v nejakej želatíne a nedokázali urobiť ani jediný krok?
Takto sa v nejakom období svojho života cítil asi každý z nás, pre niekoho je to len momentálny stav. Pre iného je to dlhodobá neriešiteľná záležitosť. Sú vám tieto slová povedomé? Alebo máte iné bremeno, pred ktorým len bezradne stojíte?