Keď som začal vytvárať nové techniky v mágii, ktoré predtým neexistovali, cítil som neistotu. Obával som sa, či moji nasledovníci budú schopní s nimi pracovať a či im budú skutočne fungovať. Pochybnosti pramenili z otázky, či by tieto techniky nefungovali len mne. Tieto obavy neboli neopodstatnené. Počúval som mnoho príbehov od ľudí, ktorí sa pokúšali zopakovať techniky slávneho mága Bardona, ale bez úspechu. Táto skutočnosť ma viedla k logickému záveru, že sa to isté môže stať aj s mojimi vlastnými metódami.

Ticho pretrvávalo a listy zo stromov, odviate vetrom, pokrývali niektoré časti hrobov na cintoríne mestečka Saint Martin des Noyers. Tma, ktorá pohlcovala otvorené oči ľudského tela ležiaceho v truhle, zakopaného niekoľko stôp pod zemou pohltila aj jeho vnútro. Zatvoril oči. Necítil nepokoj, dýchanie bolo mierne a plynulé. 

Cesta, na ktorú som sa vydal ako mág Ašarat, nie je len súborom praktík alebo učenia, je to hlboko osobná púť. V Spoločenstve Selekcia som našiel priestor, kde sa môžem prejaviť vo svojej najautentickejšej podstate. Toto spoločenstvo nie je len o učení sa techník mágie, je o prehlbovaní prepojenia so sebou samým, s vesmírom a so všetkým, čo nás obklopuje.

Písal sa neskorý večer tretieho septembra roku 1787. Claude sedel vo svojej komnate západnej bašty starého vidieckého sídla Château de la Grève. Sediac za barokovým stolom hĺbal pri víne a horiacej sviečke nad svojimi zápiskami z uplynulých rokov a chvíľami svoj tok myšlienok prerušoval pohľadom na otvorené okno a sledoval dážď.

Mág ako strážca tajomstiev je viac než len majster svojho remesla, je ochrancom starobylých a mystických vedomostí, ktoré sú odovzdávané len vyvoleným. Tieto tajomstvá mágie, staré tisíce rokov, nie sú prístupné každému, ale len tým, ktorí sa rozhodnú zasvätiť svoj život cestám mágie. Zasvätenie je proces, ktorý si vyžaduje nielen oddanosť, ale aj trpezlivosť a pokoru, pretože mág sa musí stať nielen učiteľom, ale aj dôveryhodným ochrancom dedičstva, ktoré mágia prináša.

Byť v živote mágom je viac ako len prežívať obyčajný život. Je to poslanie ktorému sa musíme oddať a napriek úskaliam kráčať za noci temnej stále vpred. Je to niečo hlbšie, duchovné a neoddeliteľné od samotnej podstaty našej existencie. Mág nekráča po vyšliapaných chodníčkoch, ktoré mu svet ponúka. On si vytvára vlastnú cestu, často zahalenú temnotou a neistotou. No práve v tejto neistote sa nachádza jeho najväčšia sila.