Mravec si šiel svojou cestou a zrazu stretol pre neho neznámeho človeka a veľmi sa tomu potešil…
Človeka ešte nevidel ale počul o ňom rozprávať svojho pramravca. Oslovil ho a človek mu rozumel.
Roky plynú, skúsenosti pribúdajú a my sa stále viac a viac presviedčame o tom, že najlepší spôsob ako sa ochrániť pred vonkajším svetom, pred bolesťou, ktoré nám spôsobuje tento život, ľudia v ňom, je vybudovať si tie najpevnejšie múry, aké sme len schopní postaviť.
Zobraziť celé »
„Učiteľ nemusí prichádzať vždy len vo vonkajšom tele. Skutočným učiteľom je len vnútorné Ja, ktoré má všetky možnosti. Je to predovšetkým osvietenie žiaka samotného, bez ktorého by neporozumel slovám žiadneho učiteľa. V skutočnosti je aj takzvaný vonkajší učiteľ len vyjadrením učiteľa vnútorného.“
Túto myšlienku som si požičala z jednej knihy od českého jogína a mystika Eduarda Tomáša. Píše nádherné myšlienky, z ktorých si človek môže veľa odniesť, ak sa dokáže pozerať medzi riadky a skutočne zvnútorniť význam slov, ktoré číta.
Koho život to vlastne žiješ?
Koho tvár to na teba pozerá zo zrkadla?
Je pravda a poznanie to isté?
Hľadáš pravdu ale tá ma mnoho tvárí.
Jednou z nich je aj tá tvoja. Zobraziť celé »
Kde končí zrkadlo života a začína nový svet?
Z tmy sa do svetla pozerá ináč ako naopak.
Máš dar pozorovať z ticha a temna, ktoré všetci obchádzajú.
Pozeráš sa im do očí, no oni teba nevidia.
Sú zaslepení hľadaním pravdy v ilúzii života. Zobraziť celé »
Milí kolegovia, milí priatelia,
tento rok sa toho v Selekcii udialo celkom dosť. Zmenili a zmodernizovali sme systém nášho fungovania, získali sme nové priestory, knižnicu, ktorá sa vďaka Vám rozrastá a chtiac či nechtiac aj novú šéfku.
Niekedy nás prepadne pocit, že sme toho už zažili oveľa viac, než len to, čo sme mali možnosť stihnúť v týchto posledných desaťročí súčasného života. Nie je to depresia ani smútok, len určitý druh melanchólie, ťažoba zo všetkého, čo si myseľ síce momentálne neuvedomuje a presne nepamätá, ale čo sa do duše odtlačilo a zanechalo to tam svoju nezmazateľnú pečať.