Ako som sa v predošlom príspevku už zmienila, runy sú svojim pôvodom späté s tradičnými severskými kultúrami. Runy boli vždy chápané nie iba ako písmo, ale aj ako magické znaky. V germánskom ponímaní je obsiahnuté v základe rún mystika a tajomno, výraz runa znamená „tajomná mystika“. V starej nórštine nájdeme slovo „rúnar“, čo možno preložiť ako „tajná tradícia“ a veľmi príbuzné sú výrazy rún v starej írštine „tajomstvo“, alebo vo fínštine „zaklínadlo“.
Keď som pred pár desiatkami rokov po prvý raz počula o runách, mala som pocit, že sa ku mne vrátilo čosi dávno mnou poznané, no zabudnuté. Veľmi silno ma oslovili. Každý symbol runy akoby ku mne prehováral a svojou energiou mi chcel vrátiť zabudnuté praktiky.
S runami pracujem veľmi rada a mám k nim obrovský rešpekt.
Runy, staršie ako Nový zákon, ležali zabudnuté viac ako 300 rokov. Legenda o nich vraví, že Odin bol hlavný boh v panteóne nórskych bohov. Jeho meno je odvodené zo slov „vietor” a „duch”. Odin nám priniesol runy prostredníctvom svojho utrpenia a sebaobetovania. Podľa legendy visel deväť nocí priviazaný dolu hlavou na strome zvanom „Yggdrasil”, ktorý je vo svete známy ako jaseň. Bol zranený vlastným mečom a trýznený hladom, smädom a bolesťou. Bol sám a bez pomoci. Keď bol blízko smrti, zjavili sa mu runy, na ktoré sa mu z posledných síl podarilo dosiahnuť a získať.
Zobraziť celé »