Cintorín, časté miesto našich magických tréningov. Je v ňom pokoj, ticho, no nie vždy. Energia cintorína má svoju náladu, energiu a môžeme v ňom aj kadečo zažiť.
Po dlhšom čase sme sa opäť s kolegom Znachorom rozhodli navštíviť jeden mestský cintorín, ten, kam pravidelne chodíme počas výuky. Navštevujeme ho dosť pravidelne, preto sa nám tam už ľahšie vstupuje a práca, či výuka je o to lepšia.

Cesta Veľkňaza Anubisa v Selekcii je príbehom hlbokej oddanosti, vedúceho ducha a neustáleho rozvoja. Jeho prvé kroky v Spoločenstve sa začali 11. augusta 1999, kedy podal žiadosť o prijatie do Selekcie. Prijatý do spoločenstva Selekcia bol 23. októbra 1999 pod menom Akolit. A bol prijatý do skupiny Platón, kde od úvodu preukazoval vášeň pre poznanie a magický rozvoj.

Majster Nižšieho Rádu Spoločenstva Selekcia, Regulus, sa rozhodol plne venovať liečiteľstvu a jeho prístup k tejto oblasti je hlboko prepojený s prírodou a energiami. Pri svojej práci využíva diaľkovú energetickú liečbu, pričom ako kľúčovú súčasť svojej praxe si vybral kruh piatich stromov, s ktorými nadviazal hlboké duchovné spojenie. Pri liečení sa energeticky napája na tieto stromy a vizualizuje si orgány liečeného, ktoré sú postihnuté chorobou či zranením. Tieto orgány lieči prostredníctvom toku energie a zároveň odvádza negatívne energie z tela človeka cez korene stromov do zeme, čím zabezpečuje rovnováhu a obnovu zdravia.

Ticho pretrvávalo a listy zo stromov, odviate vetrom, pokrývali niektoré časti hrobov na cintoríne mestečka Saint Martin des Noyers. Tma, ktorá pohlcovala otvorené oči ľudského tela ležiaceho v truhle, zakopaného niekoľko stôp pod zemou pohltila aj jeho vnútro. Zatvoril oči. Necítil nepokoj, dýchanie bolo mierne a plynulé. 

Cesta, na ktorú som sa vydal ako mág Ašarat, nie je len súborom praktík alebo učenia, je to hlboko osobná púť. V Spoločenstve Selekcia som našiel priestor, kde sa môžem prejaviť vo svojej najautentickejšej podstate. Toto spoločenstvo nie je len o učení sa techník mágie, je o prehlbovaní prepojenia so sebou samým, s vesmírom a so všetkým, čo nás obklopuje.

Písal sa neskorý večer tretieho septembra roku 1787. Claude sedel vo svojej komnate západnej bašty starého vidieckého sídla Château de la Grève. Sediac za barokovým stolom hĺbal pri víne a horiacej sviečke nad svojimi zápiskami z uplynulých rokov a chvíľami svoj tok myšlienok prerušoval pohľadom na otvorené okno a sledoval dážď.