O živle, ktorý je prvým na pomyselnom zozname, a často stavaný na prvé miesto. Svojou silou, nevyspytateľnosťou a zložitosťou. Hovorí sa, že oheň je dobrý sluha ale zlý pán. Čo ho vystihuje, lepšie než čo iné.

Je to pár dni, keď ma moja cesta zaviedla znova raz do nášho hlavného mesta. Pôvodne neplánovaná, no nakoniec veľmi poučná. Pre tých z vás, ktorí chcú rýchle zhrnutie mojich zážitkov, môžem povedať v skratke. Že sa energie starého mesta veľmi zmenili, a vôbec nie k lepšiemu. Čo viedlo k tom, že som sa necítil, ale že vôbec dobre.

Moja dlhoročná známa ma požiadala o pomoc. Dosť dlhý čas majú v rodinnom dome pocit, že sa im sem – tam po byte „niekto“ prechádza a aj atmosféra, či skôr pohoda sa priebežne mení. Hlavne kamarátka máva pocit, že okolo nej niekto občas prechádza. Potvrdilo to aj správanie ich psíka, ktorý na určité miesto v dome silno štekal.
V podstate sa boja, že čo je „TO“ a či im to neublíži. Niekedy to vnímajú silnejšie, niekedy slabšie, no jednoznačne je to citeľné.

Dňa 3.2.2024 som sa ako asistent kolegyne VM Vhiolynty zúčastnil ostrej akcie, jednalo sa o pomoc klientke a jej rodine. S kolegyňou sme sa stretli ráno na stanici v Šali a spoločne sme sa vydali do obce Neded, kde klientka býva. Cestou mi kolegyňa objasnila o čo ide a upresnili sme si postup a čo kto bude robiť.

Dátum: 30.09.2023
Téma: Prijímací rituál do Spoločenstva Selekcia
Zúčastnení: Majster Znachor, MNR Taranis, MVR Amon, VM Vhiolynta,
Emeritný VVK Anubis, NVK Ašarat
Miesto: Nitra
Zapisovateľka: Nefra

A nastal ten deň. Deň s veľkým D. Veľmi sa na neho tešil. Veľa o tom čítal. O tej hore. Hore Bucegi, o Sfinxul, Rumunskej sfinge. Meditoval, čaroval, chodil na miesta, kde boli iné energie. Vytváral si databázu energií. Tak toho prešiel veľa. Od Mexických pyramíd, cez Bosnianske údolie a tunely Ravne, cez Cheopsovu pyramídu, Sfingu a mnoho mnoho ďalších. A toto bol ďalší čriepok v jeho databáze knižnici vnemov, pocitov a informácií.
Vonku už čakal vodič. Spolu s priateľkou a psom nastúpili do auta a pohli sa k hore. Stúpali po kľukatých cestách, cez husté lesy, kde za každým stromom, bolo možné očakávať medveďa až úplne hore, kde už ustúpili lesy, stromy a objavili sa prekrásne divoké planiny. Na vysokohorskej tráve sa pásli stáda oviec, ktoré naháňali ovčiarske psi s veselým štekotom. Slnko svietilo aj keď bolo zvláštne , že na časti hory boli biele mraky, ako keby hmla, až po zem.