V sne nechápal obraz samého seba, ktorý sa v tej chvíli začal pred ním tvoriť. Nespoznával sa. Stál sám voči sebe, no napriek tomu pociťoval, že to nie je on sám i keď niekde v diaľave samého seba pociťoval spriaznenosť.
Archív pre kategóriu ‘Príbehy’
Galéria
Obrázky na stenách vraj visia na háčikoch alebo na klincoch, tak mi vravieval starý otec, keď som sa ho večne pýtal, že ako je možné, že tie obrazy nepadnú a stále sú na stene. Bol som malý a zvedavý, ako dieťa.
Niekde vysoko na ohnivej hore stál hrad. Bola noc, ak sa to dá tak nazvať, keď tu pred jeho hradbami zastavil tmavý koč. Kočiš zoskočil z koča a pootvoril dvere. Zhmotnená prozreteľnosť vystúpila zhmotnená v tele muža zahaleného do habitu. V tom hrade bdelo zahalené nekonečno v podobe ľudskej odeté do purpurového habitu.
Ulička snov
Bolo sotva pol piatej podvečer, keď zavolal priateľ menom Jozef. Jeho biblické meno predznamenávalo určitú súhru zhody náhod.
Obraz sebaklamu síl
Občas sa zamýšľam, aké to je stáť voči sile, ktorá je silnejšia ako som ja sám, a tak zvažujem, že či práve ona je tou, ktorá ma má priviesť do záhuby alebo skôr naopak na vrchol svojho poznania a tým pádom stojím v skutočnosti voči sile úplne inej a mne veľmi známej a to voči sile seba samého.
Izba
Izba páchla zatuchlinou akoby sa o ňu nik nestaral niekoľko rokov. Z hrdzavej trubky nad umývadlom kvapkala voda pričom taktiež hrdzavé kohútiky boli dotiahnuté. Zvuk každej dopadnutej kvapky do útrob umývadla predstavoval akoby čas plynúci v tejto zvláštnej miestnosti.
Tajomná guľa 1
Miestnosť v podzemí. V jej strede osem sviec tvoriacich kruh. Stred tohto kruhu tvorí podnos zahalený čiernou tkaninou a na ktorom je tajomne vyzerajúca kryštálová guľa. Pri kruhu sedí sám muž zahalený do rúcha. Celá miestnosť vytvára magickú atmosféru pripravujúcu energeticky celú miestnosť akoby zastretú zvláštne tajomným fluidom.