Nie je to tak dávno, čo ma oslovili, aby som mal prednášku pre sledujúcich na jednej zo sociálnych sietí. Debata ako taká šla rôznymi smermi – od náplne mojej práce po skúsenosti, ktorými som prešiel.

V diskusii sa ozvala jedna pani, ktorá má doma problémy, a tie sa ťahajú už dlhodobo.
Od samovraždy manžela, cez hrozné pocity až po zvuky, ktoré sa im diali doma a na pozemku.

Magické rúcho v mágii

Magické rúcho nie je iba tradíciou Selekcie — je to starý a univerzálny prvok v mágii naprieč rôznymi kultúrami a školami.

V každej tradícii, kde mág alebo kňaz vstupoval do zmeneného stavu vedomia a pracoval so svetom energií, sa objavovala potreba osobitného odevu.
Rúcho slúžilo nielen ako ochrana, ale aj ako symbol prechodu — keď si mág oblečie rúcho, dáva tým najavo, že opúšťa bežnú realitu a vstupuje do sveta medzi svetmi.

V dejinách Spoločenstva Selekcia sa uchováva tichá, no mimoriadne silná tradícia, ktorá sa odovzdávala z veľkňaza na veľkňaza – tradícia zlatého rúcha. Hoci za súčasnej éry toto rúcho nebolo nikdy oblečené, jeho existencia zostáva živá a jeho význam nesmierny.
Zlaté rúcho nie je súčasťou bežného ceremoniálneho šatu. Nie je určené na oslavy, slávnosti ani na bežné rituály. Je to rúcho výnimočné, určené len na chvíle, keď Spoločenstvo Selekcia čelí vážnemu ohrozeniu – vonkajšiemu alebo vnútornému, viditeľnému alebo skrytému.

Selekcia ako poľná nemocnica

Sú dni, keď mám pocit, akoby Selekcia fungovala ako poľná nemocnica uprostred bojiska života. Pôvodne sme mali byť školou mystiky, miestom pre tých, ktorí hľadajú cestu mágie a poznania.
No realita často ukázala inú tvár. Namiesto zanietených študentov tajomna k nám prichádzali ľudia zlomení, psychicky na dne, stratení v živote. Nehľadali mystériá ani tajné rituály – hľadali záchranu pre svoju dušu. A my sme ich prijali s otvorenou náručou, aj keď sme vedeli, že skôr než adepti umenia sú to ranení, ktorí potrebujú vyliečiť vlastné rany.

Titul „Veľký Kopt“ – Stratené meno duchovného mosta s Egyptom

V predchádzajúcom príspevku som písal o tom, že tituly Kňaz a Veľkňaz, ako ich používame v našom spoločenstve, nepochádzajú z cirkevnej tradície, ale majú korene v dávnych duchovných systémoch, ktoré predchádzali cirkevným štruktúram. Dnes by som však rád ukázal aj druhú stranu historickej výmeny: totiž že titul „Veľký Kopt“ bol v minulosti v našich spoločenstvách prevzatý ako pocta a pripomienka duchovného spojenectva s Koptskou cirkvou v Egypte.

Smrť, jeden z najväčších tajomstiev existencie, nepredstavuje len koniec fyzického života, ale zároveň prechodnú bránu do iných dimenzií. Ako mágovia chápeme, že smrť neznamená zánik, ale transformáciu, kde sa duch dostáva do svetov za hranicou vnímateľného. Tieto svety sú prepojené s našou realitou, a preto minulosť, ktorú si nesieme, nezostane navždy pochovaná.