Deň sa začal ako desiatky výučbových stretnutí pred ním. Zišli sme sa v priestoroch kaštieľa, ktorý už dávno stratil svoju pôvodnú podobu. Nebola to žiadna útulná sieň – len kamenné múry bez okien a dverí, otvorený priestor, kde sa konali naše vyučovania, rozhovory, či občas prijímanie nových členov. Atmosféra bola strohá, ale na to sme boli zvyknutí.
Všetko nasvedčovalo tomu, že nás čaká ďalšie popoludnie podobné mnohým predošlým.

Často rád som sa v úvodoch Selekcie zúčastňoval výučby, hoci som tam nebol priamo ako prednášajúci, ale skôr ako prísediaci majster. V tých časoch to bolo tak, že študentov bolo veľa a učiteľov málo. Neraz sa stalo, že majster, ktorý dostal za úlohu viesť výučbu, sa s témou oboznámil sotva dve hodiny predtým, ako mal prednášať.

Učenie mágie bolo od pradávna odovzdávané predovšetkým ústnym podaním.
Takto to poznáme zo starých tradícií, ktoré k nám prichádzajú cez generácie – majster hovoril, žiak počúval, a učenie sa prenášalo priamo cez slová a energiu. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako ideálny spôsob: živý hlas, prítomnosť, možnosť otázok, okamžitá reakcia. Ale ako som postupne zistil, tento spôsob má aj svoje vážne úskalia.

Bolo to jedno z tých stretnutí, ktoré sa konali pri príležitosti prijatia nového kolegu. Tentoraz medzi nás prichádzal Ascher – a dnes už všetci vieme, že svoju cestu dotiahol až na Veľkňaza.

Úvod

Slová od nepamäti niesli v sebe moc. Nie ako obyčajné zvuky či znaky, ale ako vibrácie, ktoré spájajú človeka s vyššími rovinami reality. Každá kultúra mala svoje posvätné slová, ktoré neboli určené na bežný rozhovor. Používali sa výhradne v obradoch, pri modlitbách alebo v rituáloch, pretože práve v nich sa skrývala sila schopná otvárať brány medzi svetmi. V tradícii spoločenstiev Kamennej Ruže a neskôr Anách sa vytvoril jedinečný jazyk, ktorý dnes už v mnohých častiach upadol do zabudnutia.
A predsa – zabudnuté slová nestratili svoju moc. Len čakajú, kým ich znova vysloví ten, kto je pripravený prijať ich odkaz.

Úvod

Téme cintorínov a záhrobia som sa venoval ako žiak i ako mág dlhé roky. Vždy ma priťahovalo pochopiť, čo sa deje na miestach, kde sa prelína život a smrť, a preto som často vstupoval na cintoríny s cieľom vnímať ich pravú podstatu. Spojil som sa s dušami, ktoré boli prítomné v hrobovom mieste, a ak duša prítomná nebola, snažil som sa „pochopiť“ samotné telesné pozostatky – ich energiu, ich ticho a to, ako akoby „vnímajú“ seba a svoje okolie.